Identifikačný list výskumu ID: DAVM39
Autori výskumu: Mgr. Miroslava Hlinčíková, Mgr. Martina Sekulová
Inštitucionálne pozadie výskumu: Inštitút pre verejné otázky
Obdobie zberu dát: december 2011 – jún 2012
Zber dát: zber dát bol realizovaný autorským tímom
Abstrakt
Výskumný projekt Mladí Európania a Európanky bez hraníc sa koncentroval na migračné skúsenosti mladých ľudí vo veku od 18 – 35 rokov. Jeho ambíciou bolo prispieť k rozšíreniu poznatkovej bázy o špecifikách migrácie tejto skupiny prostredníctvom mapovania a analýzy migračných príbehov, motivácií, skúseností ako aj dôsledkov a vplyvov migračnej skúsenosti na názory a postoje vo vzťahu ku kultúrnej diverzite, euroobčianstvu a ich identite. Ambíciou výskumného projektu bolo rozšíriť poznatkovú bázu o skúsenostiach mladých ľudí s pobytom v zahraničí, o pozitívach/negatívach tejto skúsenosti a v neposlednom rade aj o dôsledkoch takejto skúsenosti na postoje a názory mladého človeka, či a ako migračná skúsenosť a jej podoba ovplyvňuje identitu týchto jednotlivcov a jednotlivkýň a postoje k tzv. „iným“ . Cieľom výskumu súčasne bola identifikácia prípadného miesta zlomu vo vzťahu k transnacionálnej identite a euroobčianstvu, ako aj vo vnímaní národnostných a etnických menšín na Slovensku. Širší kontext týchto všeobecných cieľov predstavovala úloha overiť parciálnu hypotézu, že migračná skúsenosť mladých ľudí determinuje diferencované konštruovanie identít vo vzťahu k veľkým sociálnym celkom (Európa, ES). Zamerali sme sa na skúmanie jedného aspektu identity – na mieru identifikovania sa s nadštátnymi, makrosociálnymi útvarmi z pohľadu mladých ľudí s migračnou skúsenosťou. Našim predpokladom bola i skutočnosť, že miera identifikácie bude vo významnej miere závisieť od podoby tejto migračnej skúsenosti, úrovne integrácie v cieľovej krajine a úspešnosti uplatnenia sa v nej, resp. prínosov migrácie pre pracovnú kariéru doma (a inde).
Ciele výskumu
Hlavnými cieľmi výskumného projektu bolo rozšíriť poznatkovú bázu o skúsenostiach mladých ľudí s migráciou do zahraničia a priblížiť špecifiká migrácie tejto skupiny. Cieľom bolo zároveň zistiť ako mladí ľudia vnímajú túto skúsenosť, pozitíva/negatíva tejto skúsenosti a v neposlednom rade aj o dôsledkoch takejto skúsenosti na postoje a názory mladého človeka vo vzťahu k migrácii a kultúrnej diverzite. Parciálnym cieľom bolo zistiť ako migračná skúsenosť a ovplyvňuje identitu týchto jednotlivcov a postoje k „iným“ ako aj preskúmať mieru identifikovania sa s nadštátnymi, makrosociálnymi útvarmi z pohľadu mladých ľudí s migračnou skúsenosťou.
V rámci výskumného projektu sme si kládli tieto výskumné otázky:
- Ako sa mladí ľudia seba-identifikujú?
- Ako vplýva migračná skúsenosť na identifikáciu sa mladých ľudí?
- Ako vplýva migračná skúsenosť na vnímanie tradičných a nových menšín?
- Ako vplýva migračná skúsenosť na mieru identifikovania sa s Európou, resp. Európskou úniou?
Metodika výskumu a výskumná vzorka
Kvalitatívna výskumná metodológia pozostávajúca zo skupinových rozhovorov, individuálnych hĺbkových rozhovorov a sekundárnej analýzy webových stránok, údajov a strategických dokumentov.
- Výskumná vzorka: spolu 48 respondentov
- 6 skupinových diskusií (32 respondentov)
- 16 hĺbkových individuálnych rozhovorov
Závery a hlavné zistenia výskumu
Migračné stratégie mladých ľudí majú svoje špecifiká v porovnaní s ostatnými skupinami obyvateľstva. Túto skupinu je možné označiť za najmobilnejšiu v porovnaní s inými vekovými kategóriami – absencia záväzkov či chuť skúšať možnosti sú niektorými z dôvodov.
Účastníci a účastníčky výskumu, skupinových diskusií i individuálnych rozhovorov, formulovali najčastejšie ako dôvod vycestovať chuť spoznať a zažiť niečo nové v nových podmienkach a kontextoch a zdokonaliť sa v cudzom jazyku. Veľkú dôležitosť mali pobyty zamerané na vzdelávanie v zahraničí a ekonomicky motivované vycestovania.
Výskum poukazuje na dôležitú úlohu podporných mechanizmov mládežníckych mobilít určených mladým ľuďom či študentom, prostredníctvom ktorých sa môžu uchádzať o študijnú stáž na zahraničnej univerzite, študijnú mobilitu či pracovnú stáž. Respondenti a respondentky aktívne využívali v rámci migračných stratégií rôzne podporné programy na národnej i medzinárodnej úrovni.
Celkovo hodnotili participanti migračné skúsenosti pozitívne. Za najprínosnejšie považovali zlepšenie jazykových kompetencií, získanie nového rozhľadu, získanie sebavedomia, prehodnotenie svojho doterajšieho života, vyjasnenie si osobných krátkodobých i dlhodobých cieľov, získanie samostatnosti, získanie nového rozhľadu a rozšírenie obzorov a v neposlednom rade aj získanie ekonomických prostriedkov. Špecificky, videli mladí ľudia v pobyte rozšírenie obzorov. Pobyt v zahraničí im pomohol získať nielen nadhľad a nový pohľad na život, na životné podmienky v domácej krajine, ale aj celkovo si ujasniť vlastný pohľad na svet, hodnoty či životné východiská ako postoje či názory.
Výskum poukazuje, že migračné stratégie mladých ľudí a pobyty v zahraničí majú vplyv na vnímanie kultúrnej diverzity u mladých ľudí, prispievajú k ich vnímaniu inakosti ako vo svete, tak aj spätne v krajine pôvodu. Respondenti a respondentky výskumu racionalizovane považovali pobyt v zahraničí za sctlivujúci vedúci k interkultúrnym zručnostiam. Bezprostredná skúsenosť so zahraničnou krajinou a inými kultúrami má potenciál prispievať k citlivosti mladých ľudí na rôznorodosť, odstraňovať negatívne predsudky a stereotypy. Avšak nemusí to však byť pravidlom, interpretácia bezprostrednej skúsenosti s inými kultúrami a národnosťami nemusí viesť k zvýšenej tolerancii a rešpektu k inakosti či cudzincom. U niektorých účastníkov výskumu pretrvávalo silné nepriateľské naladenie voči cudzincom prichádzajúcim na Slovensko za účelom hľadanie nových životných možností a práce aj napriek skutočnosti, že sami sa na určité obdobie uplatnili v zahraničí.
Migračná skúsenosť mladých ľudí determinuje diferencované konštruovanie identít vo vzťahu k veľkým sociálnym celkom, sa potvrdila. Miera identifikácie bola determinovaná podobou migračnej skúsenosti a úrovňou integrácie v cieľovej krajine. Mladí ľudia sa najčastejšie identifikovali so štátom, respektíve národom ako Slovák a Slovenka. Národná identita bola teda ich základnou úrovňou identity. Ďalšia často zmieňovaná identifikácia bolo v spojení s lokalitou, z ktorej pochádzajú respondenti a respondentky (som „Východniar“, „Stredoslovák“, „Košičan“), prípadne z väčšieho regiónu strednej Európy. Pocit Európanstva mladí ľudia spomínali zväčša v prípade, kedy boli konfrontovaní s väčšími útvarmi – v prípade pobytu na inom kontinente, napríklad v Južnej Amerike alebo v Ázii. Práve porovnávanie Slovenska a iných krajín Európy, teda Slovákov a iných kategórií a hľadanie toho spoločného, vytváralo kontext pre nachádzanie rovnakých čŕt a hodnôt.
Problematická identifikácia mladých ľudí s európskymi hodnotami. Pre mladých ľudí bolo veľmi ťažké zadefinovať, čo to znamená „byť Európanom“, opísať či je niečo, čo spája európske krajiny, či existujú spoločné európske hodnoty, spoločná európska mentalita kultúra. Pocity „európanstva“ či „euroobčianstva“ boli mladým ľuďom zväčša cudzie. Na druhej strane sme medzi respondentmi a respondentkami nepozorovali absolútnu absenciu osobnej identifikácie sa s Európou. Predpokladáme, že to tak bolo najmä vzhľadom na ich osobnú skúsenosť s mobilitou. Pocit „byť Európanom“ najčastejšie generovaný pri konfrontácii s inými kontinentmi, napríklad pri opustení Európy alebo konfrontácii s hodnotami alebo cudzincami zo vzdialených krajín (kultúrne i geograficky)
Pojem multikulturalizmus chápaný nejednoznačne. Zväčša si ho spájali s vlastnou skúsenosťou so životom v zahraničí v rôznych krajinách, najmä v rámci západnej Európy, ale i mimo nej, ktoré boli charakteristické kultúrnou a etnickou rozmanitosťou obyvateľov a vysokým percentom migrantov v spoločnosti. Bola to skúsenosť so životom v prostredí, v ktorom boli súčasťou každodennosti ľudia pochádzajúci z rôznych krajín a táto rôznorodosť sa odrážala i vo verejnom priestore v podobe obchodov s rôznymi „exotickými“ potravinami, reštauráciami z celého sveta, nápismi v rôznych jazykoch, používaním rôznych rečí atď. K znakom multikulturalizmu podľa mladých ľudí patrí predovšetkým veľká kultúrna diverzita – ľudia rôzneho pôvodu, národností a kultúr žijúci spolu v určitom konkrétnom priestore, prejavujúci si navzájom rešpekt a toleranciu.
Odporúčania z výskumu
Výskum „Mladí Európania a Európanky bez hraníc“ poodhalil veľmi variabilnú a značne nepoznanú oblasť skúseností mladých ľudí s vycestovaním do zahraničia a vplyv tejto skúsenosti na ich vnímanie ako samých seba, tak i tzv. „iných“ (tradičné i nové menšiny). Na základe našich zistení odporúčame ďalej sa venovať tejto téme, prípadne ju rozšíriť i o ďalšie aspekty. Výskum nám poskytol veľmi bohatý materiál, ktorý môže slúžiť ako základ pre hlbšiu sondu do života mladých ľudí s migračnou skúsenosťou. Ukázal, že migrácia do zahraničia pre mnohých znamená zlomový bod, „bod nula“, po ktorom mnohí mladí ľudia prehodnocujú svoje postoje a názory (ako v negatívnom, tak i pozitívnom) zmysle. Výskumom sme ešte určite túto oblasť nevyčerpali , ďalšími možnými krokmi je vybrať si špecifickú časť skúmanej témy a pozrieť sa na ňu hlbšej perspektívy.
Dostupnosť dátového súboru
Dostupnosť dátového súboru: nie je prístupná pre verejnosť
Ďalšia dokumentácia:
Popularizačná publikácia z výskumu
Spracovala: Mgr. Miroslava Hlinčíková a Mgr. Martina Sekulová