Identifikačný list výskumu ID: DAVM43

Autor: IUVENTA (odbornú stránku výskumu zabezpečila Mgr. Marcela Bieliková)
Spoluriešitelia: PhDr. Marianna Pétiová, PhD., Mgr. Mária Janková, Mgr. František Blanár 
Inštitucionálne pozadie výskumu: Ústav informácií a prognóz v školstve (UIPŠ), Bratislava
Obdobie realizácie projektu: júl 2012 – marec 2013

Abstrakt

Projekt analyzuje výsledky dlhodobého reprezentatívneho výskumu problematiky životného štýlu, životných cieľov a postojov k životu mládeže vo veku od 15 do 26 rokov v období rokov 2000 až 2009. Jeho cieľom je : –    analýza názorov a postojov mladých ľudí k životu, životným cieľom a očakávaniam za sledované obdobie –    analýza systému životných hodnôt a sebareflexia súčasnej mladej generácie –    deskripcia javov, identifikácia problémov vo vzťahu k výberovým kritériám (vek, pohlavie, veľkosť bydliska a kraj SR) –    spracovanie vývojových trendov životného štýlu mládeže na Slovensku

Metodika a výskumná vzorka

Projekt spracováva do trendovej analýzy výsledky výskumov životného štýlu mládeže (roky 2000-2009) realizovaných na UIPŠ na vzorke približne 1000 respondentov, mladých ľudí vo veku 15 až 26 rokov pri rovnomernom zastúpení všetkých krajov Slovenskej republiky. Výsledky výskumných zistení za sledované obdobie rokov 2000 až 2009 boli podrobené metaanalýze podľa jednotlivých výberových kritérií a spracované štatistickým softwarom SPSS. Pre matematicko-štatistickú analýzu dát boli použité nasledovné metódy: – prvostupňová analýza údajov, charakteristika výberového súboru na základe demografických znakov – druhostupňová analýza údajov, testovacie kritérium Chi-kvadrát, koeficient kontingencie.

V analýze boli interpretované výsledky, pri ktorých bola zistená štatistická závislosť na hladine významnosti p < 0,05.

Výsledky

Zistenia výskumu životného štýlu a hodnotovej orientácie mladých ľudí interpretované v horizonte rokov 2000 až 2009 naznačujú niekoľko trendov, ktoré s určitým zjednodušením možno charakterizovať ako dôraz na súkromnú sféru v kruhu rodiny a priateľov, na pracovnú sféru, resp. zamestnanie, ktoré zabezpečí určitý životný štandard pre spokojný a harmonický život.

V prípade verejného priestoru zistenia potvrdzujú minimálny potenciál pre verejné angažovanie sa do celospoločenských problémov a malý predpoklad pre politickú participáciu. Mladí ľudia majú skôr tendenciu zameriavať sa na naplnenie svojich záujmov v súčasnom živote ako „riešiť“ budúcnosť prostredníctvom životných cieľov. So svojim životom sú väčšinou spokojní, prípadné obavy vyjadrujú najčastejšie s javmi, ktoré sa ich bezprostredne dotýkajú ako je nezamestnanosť a znižovanie životnej úrovne. I napriek pozitívnemu pohľadu na svoju budúcnosť, spokojnosť so svojim živo, v hodnotení svojej generácie sú veľmi kritický a vôbec si „nefandia“.

Pre mladých ľudí sú trvale najdôležitejšími životnými hodnotami zamestnanie, rodina a spokojný a harmonický život. V roku 2009 „byť zamestnaný“ považovalo za jednu z najdôležitejších vo svojom živote 58,9% respondentov. Od roku 2006 stabilne druhou najdôležitejšou hodnotou je rodina a iba o niečo menej je zastúpená hodnota spokojného a harmonického života. Rastúci význam v živote mladých ľudí má voľný čas (nárast o+ 4,6p.b.) a spokojný a harmonický život (o+3,5p.b.). Naopak znižujúci význam má hodnota zdravého života (starostlivosť o svoje zdravie), pri ktorej sa zaznamenal pokles až o 17,3p.b ale aj tolerancia a znášanlivosť a život v súlade s náboženskými zásadami. Vôbec najnižší význam má vlastenectvo, láska k vlasti, ktorú v roku 2009 považovalo za najdôležitejšiu hodnotu len 3,3% mladých ľudí.

Predstavy o životných cieľoch a postoju k životu mladých ľudí sú odrazom ich hodnotového systému. Najväčší význam mladí ľudia v rámci životných cieľov stabilne pripisujú dobrému životnému partnerovi, výbornému zdraviu (duševnej pohode) a šťastnej rodine. Zistenia pripisujúce trvale veľký význam zdraviu ako životnému cieľu a v prípade zdravia ako hodnoty, ktorej kladú oveľa menší význam, naznačujú určitú rozporuplnosť, otázkou preto ostáva určitá miera sebaštylizácie.

Medzi životné ciele, ktoré sú pre mladých ľudí najmenej významné, patrí možnosť verejne sa angažovať a presadiť sa v politickom živote. Rastúci význam má pre mladých ľudí „byť slobodný a nezávislý“ a mať „zamestnanie, ktoré ma vynikajúco zabezpečí“, naopak pokles významu sa zaznamenal v prípade „mať možnosť spoznávať svet, pomáhať ľuďom, mať možnosť sa angažovať v politike a byť charakterným človekom“. Celkovo viac ako polovica mladých ľudí si myslí, že nie je nutné si vytyčovať životné ciele, resp. zamýšľať sa nad budúcnosťou, vhodnejšie je zamerať sa na súčasný život a realizovať svoje vlastné záujmy.

Pre väčšinu mladých ľudí má život zmysel, baví ich žiť, so svojim životom sú spokojní. Naopak približne pätina však veľa zmyslu v živote nevidí, so svojim životom nie sú spokojní. Menej ako jedno percento respondentov potvrdilo, že život je nezmysel a radšej by nežili. V tejto súvislosti možno v celkovom horizonte sledovaného obdobia hovoriť o stabilnom pohľade na vlastný život resp. o miernom náraste spokojnosti so životom.

Viac ako polovica mladých ľudí sa snaží hľadieť na budúcnosť realisticky, menšia časť ju vníma optimisticky alebo naopak na budúcnosť hľadí s obavami a iba minimálna časť z nich sa o budúcnosť vôbec nezaujíma. Za roky 2000 až 2009 sa pritom zaznamenal nárast podielu tých mladých ľudí, ktorí sú optimistickí a naopak pokles tých, ktorí hľadia na budúcnosť s obavami.

V blízkej budúcnosti sa mladí ľudia obávajú najmä nezamestnanosti, ktorú uviedlo v roku 2009 64,6% respondentov. Viac ako tretina sa obáva znižovania životnej úrovne, o niečo menej zvyšovania kriminality (28,2%), ťažkostí so získavaním bytu (26,2%) a zhoršovania medziľudských vzťahov (24,4%). Najmenšiu mieru obáv vyjadrili respondenti z narastajúcej apatie ľudí k spoločensko-politickému dianiu a uplatňovania konzumného spôsobu života. Najvýraznejší nárast obáv sa zaznamenal v prípade vyhrocovania národnostných sporov a ťažkostí so získavaním bytu, naopak v roku 2009 menej obáv vyjadrovali zo zvyšovania sociálneho napätia v spoločnosti, zvyšovania kriminality a znižovania životnej úrovne.

Niektoré hodnoty a normatívne predstavy spojené s rodinou sú podobne stabilné ako hodnota rodiny vo všeobecnosti. Pre mladých ľudí je rodina trvale jednou z najdôležitejších hodnôt, čo sa prejavuje aj v názoroch na založenie rodiny a manželstvo, kedy väčšina mladých ľudí si plánuje založiť vlastnú rodinu, avšak približne polovica z nich jej vznik podmieňuje materiálnym zabezpečením. Iba malá časť (okolo 3%) jednoznačne vo svojich predstavách odmieta založiť si rodinu. Vývoj za sledované obdobie rokov 2000 a 2009 v tejto otázke naznačuje rastúci trend podmieňovania založenia rodiny určitým materiálnym zabezpečením. Uvedené predstavy sa premietajú aj v názoroch na manželstvo, kedy mladí ľudia sa rozdeľujú približne na polovicu tých, ktorí sa domnievajú, že pre vzájomné spolužitie partnerov je dôležité uzavrieť manželstvo a druhú polovicu tvoria mladí ľudia, ktorí vzájomné partnerské spolužitie nespájajú nevyhnutne s manželstvom. V tejto súvislosti v horizonte vývoja názoru na založenie rodiny a vzájomné partnerské spolužitie v rozmedzí rokov 2000 až 2009 možno hovoriť o náraste významu materiálneho zabezpečenia pre založenie rodiny a o poklese významu partnerského spolužitia podmieneného vznikom manželského zväzku.

Mladí ľudia vnímajú existujúce vzťahy medzi ľuďmi vo svojom okolí pozitívne. V roku 2006 ich takto hodnotilo až 74,6% opýtaných. Za jednoznačne zlé ich považovalo v celom sledovanom období iba okolo 3% respondentov. Výskumné zistenia naznačujú rastúci trend pozitívneho hodnotenia v sledovanom období rokov 2000 až 2006.

Mládež je pri pohľade na svoju generáciu veľmi kritická. I keď sa najčastejšie považuje za sebavedomú a priateľskú, na druhej strane takmer polovica mladých ľudí charakterizuje mládež ako lenivú, povrchnú a agresívnu. Každý tretí oslovený respondent vo svojich odpovediach uvádza ďalšie negatívne vlastnosti ako je bezohľadnosť a dravosť. Podľa ich názoru sa mládež veľmi málo vyznačuje takými vlastnosťami ako sú úprimnosť, tolerantnosť a už vôbec nie skromnosťou. Hodnotenie je do určitej miery rozporuplné, pretože mladí ľudia sa často vidia ako priateľskí, ale málo tolerantní. Často sa v ich hodnotení vyskytuje dravosť, avšak menej často pracovitosť. Porovnanie zistení v rokoch 2000 a 2007 naznačuje mierny posun k negatívnejšiemu hodnoteniu. Výraznejšie zastúpenie v porovnaní s rokom 2000 sa zaznamenalo v prípade kladných vlastností ako je pracovitosť a dravosť, naopak mladí ľudia sa menej hodnotili ako priateľskí, tolerantní, sebavedomí a úprimní. Poklesli aj niektoré negatívne hodnotenia ako nemorálnosť a mamonárstvo.

Dostupnosť výskumných nástrojov

Dostupnosť dátového súboru: Dátové súbory nie sú prístupné pre verejnosť. Dostupnosť výskumných nástrojov: Dotazníky nie sú prístupné pre verejnosť. Záverečná prezentácia projektu: Projekt a jeho výsledky budú prezentované na odborných seminároch v rámci vyhlásenia „Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť /Projekt Kom Prax, realizovaný zo zdrojov EU

Ďalšia dokumentácia:

Záverečná správa z výskumu: Mládež a životný štýl – trendová analýza za roky 2000-2009

Spracovala: Mgr. Marcela Bieliková