Identifikačný list výskumu ID: DAVM 034

Autori výskumu: OECD, prostredníctvom konzorcia vedeného Austrálskou radou pre výskum vo vzdelávaní (ACER), expertných skupín pre jednotlivé oblasti (čitateľskú gramotnosť – REG, matematickú gramotnosť – MEG, prírodovednú gramotnosť – SEG), národných koordinačných centier a národných koordinátorov štúdie, ako aj riadiaceho výboru pre štúdiu PISA (PGB).
Obdobie zberu dát:  jar 2008 (pilotná štúdia), 2. – 13. 3. 2009 (hlavný výskum)
Zber dát:  ŠPÚ (do 31. 8. 2008)/NÚCEM (Oddelenie medzinárodných meraní, postupne lokalizované na uvedených inštitúciách sa zapojilo aj do tvorby nástrojov na hodnotenie čitateľskej gramotnosti overovaných v pilotnom výskume – Mgr. Eva Ladányiová, a zodpovedalo za adaptácie a preklady používaných nástrojov: testov, dotazníkov, pokynov pre školských koordinátorov štúdie, pokynov na administráciu nástrojov štúdie a pokynov na hodnotenie, v spolupráci s ÚIPŠ,WESTAT a ACER ďalej zabezpečilo výber vzorky, spracovanie údajov, tvorbu databáz a výstupy na národnej úrovni).
Riešiteľský tím ŠPÚ/NÚCEM:  Paulína Koršňáková, PhD. (národná koordinátorka štúdie OECD PISA 2009, oblasť matematickej a prírodovednej gramotnosti), Mgr. Jana Kováčová (manažérka dát štúdie), Mgr. Eva Ladányiová/Daniela Heldová, PhD. (pilotná štúdia/hlavná štúdia, oblasť čitateľskej gramotnosti).

Abstrakt

Štúdie OECD PISA 2009 sa zúčastnilo spolu 65 krajín sveta: všetkých 34 členských krajín OECD a 31 ďalších, partnerských krajín. Slovenská republika sa zúčastnila štúdie OECD PISA tretí krát.

PISA úlohy nevychádzali z učebných osnov, ich cieľom nebolo zistiť, ako žiaci v jednotlivých krajinách ovládajú učebnú látku. PISA úlohy boli vytvorené v súlade s modelom celoživotného vzdelávania na hodnotenie funkčnej gramotnosti žiakov v troch oblastiach – čitateľskej (tvorila ťažisko štúdie PISA 2009), matematickej a prírodovednej gramotnosti.

Pod pojmom gramotnosť sa v štúdii OECD PISA rozumie schopnosť aplikovať vedomosti a zručnosti získané v priebehu povinnej školskej dochádzky a prezentovať svoje názory a postoje.

Nástroje štúdie OECD PISA umožňujú prepájať informácie o úrovni gramotnosti žiakov vo vybraných oblastiach s informáciami o domácom prostredí žiakov, o ich prístupoch k učeniu, o prostredí, v ktorom sa učia a ich vzťahu k informačno-komunikačným technológiám. Takto PISA poskytuje vhľad do faktorov, ktoré vplývajú na rozvoj zručností a postojov doma a v škole.

Hlavný zber dát štúdie OECD PISA 2009 sa realizoval vo všetkých regiónoch Slovenska od 2. do 13. marca 2009. Štúdie sa zúčastnilo viac ako 4555 žiakov (narodených v roku 1993) zo 189 základných a stredných škôl (z toho 11 škôl s vyučovacím jazykom maďarským a 5 škôl s dvomi vyučovacími jazykmi: maďarským a slovenským).

Reprezentatívny a stratifikovaný výber žiakov umožňuje zovšeobecniť získané výsledky na celý vzdelávací systém a výkony dosiahnuté v SR porovnať s výsledkami ostatných zúčastnených krajín.

Výsledky štúdie na národnej úrovni prináša národná správa PISA 2009 – Slovensko, dostupná na www stránke NÚCEM.
Pilotné testovanie, ktorého cieľom bolo overiť používané nástroje – úlohy, testy, dotazníky, zachytiť všetky typy žiackych odpovedí a zdokonaliť pokyny na ich hodnotenie, sa uskutočnilo v máji 2008 na vzorke 999 žiakov.

1. Konštrukcia výberovej vzorky

Požadovaná cieľová populácia pre projekt OECD PISA pozostáva v každej krajine z 15-ročných žiakov (presne vo veku od 15 rokov a troch mesiacov do 16 rokov a 2 mesiacov), ktorí navštevujú aspoň 7. ročník (počítané od začiatku povinnej školskej dochádzky).

Požadovaná cieľová populácia je určená tak, aby poskytla obraz o výsledkoch vzdelávacieho systému na sklonku povinnej školskej dochádzky. Definícia populácie 15-ročných závisela aj od dátumu testovania. Na Slovensku boli vzhľadom na obdobie testovania (2-13. 3. 2009) testovaní žiaci, ktorí sa narodili v roku 1993.

Vzorka bola definovaná pomocou dvojstupňového stratifikovaného výberu. V prvom kroku sa vykonal stratifikovaný výber škôl (na základe databázy škôl s počtami 15-ročných žiakov zo školského roku 2007/2008, zdroj ÚIPŠ1 ), v druhom kroku náhodný výber žiakov z týchto škôl.

Explicitnými premennými boli:
kraj (8 krajov) a typ školy (ZŠ, Gymnázium, iná SŠ).

Implicitnými premennými boli:
veľkosť školy – podľa počtu žiakov narodených v roku 19922 , jazyk (SJ, MJ, SJ-MJ), podtyp školy (ZŠ3 , ŠZŠ, 8G, 4G, SOŠ, SOU, ZSŠ).

Na ich základe týchto premenných bolo vytvorených 24 strát (PISA_STRAT).

Z cieľovej populácie mohli byť vylúčené určité skupiny škôl a žiakov, kritériá na takéto vylúčenie však boli veľmi prísne. Podľa štandardov medzinárodnej štúdie OECD PISA bolo možné vylúčiť celé školy, ktoré navštevovalo spolu najviac 2,5% žiakov a ďalších 2,5% žiakov mohlo byť vylúčených v rámci škôl.

V prípade vylúčenia celých škôl, štandardy pripúšťali vylúčenie 0,5% žiakov z technických dôvodov – logisticky, alebo finančne príliš náročné testovanie. Ďalšie 2% žiakov bolo možné vylúčiť prostredníctvom vylúčenia škôl navštevovaných LEN žiakmi so špeciálnymi potrebami – ťažšie postihnutia alebo škôl so žiakmi s obmedzenou znalosťou testovacieho jazyka . V SR boli z testovania vylúčené školy s vyučovacím jazykom ukrajinským, resp. bulharským a niektoré špeciálne základné školy a odborné učilištia (315 škôl –1803 žiakov).

V prípade vylúčenia žiakov v rámci škôl, štandardy umožňovali vylúčiť časť žiakov školy, ktorí mali ťažšie formy fyzického alebo mentálneho postihnutia, alebo mali obmedzenú znalosť testovacieho jazyka.

Celková cieľová populácia bola potom stanovená na 70 651 žiakov, čo predstavovalo 97,51 percenta z celkovej populácie 15 ročných. Z tohto čísla sa vychádzalo pri určení vzorky pre Slovenskú republiku. Po analýze malých škôl (menej ako 35 PISA žiakov) pre každé STRATA bol určený celkový počet škôl do vzorky na 193 s očakávaným počtom 5 255 žiakov.

Aby testovanie prebehlo úspešne, do výskumu sa muselo zapojiť 85 percent z oslovených škôl. Z týchto škôl bolo vybratých náhodným výberom 35 žiakov (pri malých a veľkých školách boli do vzorky zaradení všetci žiaci školy narodení v roku 1993 a navštevujúci aspoň 7. ročník). Vyžadovala sa účasť aspoň 80 percent vybratých žiakov.

Štúdie sa zúčastnilo viac ako 4555 žiakov zo 189 škôl (uvádzané čísla opisujú aktuálny stav v DB SR).

_____________________________
1 Pri tvorbe obrazu o základnom súbore (populácia 15 ročných žiakov v SR) sme vychádzali z údajov poskytnutých ÚIPŠ. Išlo o databázu všetkých základných a stredných škôl spolu s počtom 15 ročných študentov v školskom roku 2007/2008 (t.j. narodených v roku 1992 cieľová populácia). 
2 Viac ako 35 žiakov – veľká škola, 18-34 žiakov – malá škola, 17 žiakov alebo menej – veľmi malá škola.
3 V troch krajoch s vyšším podielom opakujúcich žiakov (BB, PO a KE), boli ZŠ rozdelené do 2 kategórií: do 5 % a nad 5 % opakujúcich

2. Metodika zberu dát

V rámci štúdie OECD PISA 2006 sa administrovalo 14 variantov testovacích zošitov na hodnotenie čitateľskej, matematickej a prírodovednej gramotnosti. Testy žiakom zadávali podľa jednotných pokynov vyškolení pedagógovia vo vyučovacom jazyku zúčastnených žiakov. Každý žiak mal na vyriešenie prideleného testu 120 minút a riešil štyri skupiny úloh. V roku 2009 boli dve až tri z týchto štyroch skupín tvorené čitateľskými úlohami. Ostatné skupiny obsahovali úlohy testujúce matematickú a prírodovednú gramotnosť žiakov. PISA test obsahoval otázky, ktoré si vyžadovali od žiakov tvorbu odpovedí ich vlastnými slovami, ale aj úlohy s výberom či viacnásobným výberom odpovede. Otázky zoskupené v rámci jednotlivých úloh vychádzali z podnetu tvoreného textom alebo obrázkom (ukážky úloh sú k dispozícii v publikáciách:

Úlohy 2009 – čítanie, Úlohy 2006 – prírodné vedy a Úlohy 2003 – matematika

Po ukončení testovania žiaci vyplňovali aj dotazníky (45 minút) zamerané na zisťovanie ich zázemia, čitateľských záujmov a metakognície, či motivácie v oblasti formálneho vzdelávania (Žiacky dotazník). Súčasťou žiackeho dotazníka bola aj časť venovaná IKT.

Riaditelia zúčastnených škôl vypĺňali dotazník zameraný na zisťovanie demografických charakteristík a hodnotenie kvality školského prostredia z pohľadu vzdelávania (Školský dotazník).

3. Zistenia

VÝSLEDKY SLOVENSKÉHO ŠKOLSKÉHO SYSTÉMU SÚ V PRIEMERE OECD V OBLASTI MATEMATICKEJ GRAMOTNOSTI a POD PRIEMEROM OECD V OSTATNÝCH DVOCH OBLASTIACH – čitateľskej a prírodovednej gramotnosti.

Čitateľská gramotnosť

V roku 2009 dosiahlo Slovensko priemerné skóre 477 bodov (úroveň 2 zo šiestich úrovní). Bodové skóre Slovenska sa v roku 2009 v porovnaní s rokom 2006 zvýšilo o 11 bodov (466), v porovnaní s rokom 2003 o 8 bodov (469), ale celkový výsledok sa významne nezmenil (výkon žiakov na Slovensku ostal pod priemerom OECD).

V rebríčkoch umiestnenia zostala naša krajina zhruba na rovnakej pozícii:

  • na 25. až 29. mieste spomedzi 34 krajín OECD
  • na 32. až 37. mieste zo všetkých 65 zúčastnených krajín.

Matematická gramotnosť

V roku 2009 dosiahlo Slovensko priemerné skóre 497 bodov (úroveň 3 zo šiestich úrovní), čím sme sa dostali do priemeru OECD (496 bodov).

Výkon na národnej úrovni sa štatisticky významne nezmenil a aj v rebríčkoch umiestnenia zostala naša krajina zhruba na rovnakej pozícii k ostatným krajinám OECD (mierne zlepšenie):

  • na 13. až 22. mieste spomedzi 34 krajín OECD
  • na 19. až 28. mieste zo všetkých 65 zúčastnených krajín.

Prírodovedná gramotnosť

V roku 2009 dosiahlo Slovensko priemerné skóre 490 bodov (úroveň 3 zo šiestich úrovní). V porovnaní s výkonom v roku 2006 sa priemer žiakov na Slovensku zvýšil štatisticky nevýznamne o 2 body (488 bodov v roku 2006).

V rebríčkoch umiestnenia zostala naša krajina zhruba na rovnakej pozícii:

  • na 23. až 29. mieste spomedzi 34 krajín OECD
  • na 29. až 37. mieste zo všetkých 65 zúčastnených krajín.

4. Odporúčania

Stále aktuálne sú odporúčania vypracované na základe výsledkov štúdie OECD PISA 2003 z oblasti čitateľskej a matematickej gramotnosti. Užitočné informácie o použitých úlohách poskytuje už spomínaná zbierka čitateľských úloh štúdie PISA 2009. S pribúdajúcimi dátami z jednotlivých cyklov štúdie PISA je čoraz aktuálnejšia potreba ich sekundárnych analýz.

5. Spracovanie dát

Dáta uvedené v dotazníkoch sa nachádzajú v súboroch INT_Stu09_SVK_Dec10.sav (žiacky dotazník) a INT_Sc09_SVK_Dec10.sav (školský dotazník). Pri spracovaní dát zo žiackych dotazníkov je potrebné dáta vážiť finálnou váhou žiaka (w_fstuwt). Súbor obsahuje okrem uvedených finálnych váh aj 80 replikačných váh, ktoré sa využívajú pri výpočte štandardnej chyby. Tento model vychádza z 2-stupňového výberu vzorky a využíva Fayovu modifikáciu BBR (Balanced Repeted Replication).

Súbor INT_Cogn_S_09_SVK_Dec10.sav obsahuje kognitívne dáta získané z testovacích zošitov (skórované). Otázky zaradené do testovania boli rôznej obtiažnosti. Proces, používaný v OECD PISA na zachytenie obtiažnosti a schopností, je Item response theory (IRT). IRT je matematický model, používaný na odhad pravdepodobnosti, že určitá osoba bude na danú úlohu zo špecifikovaného súboru odpovedať správne. Táto pravdepodobnosť sa modeluje na celom kontinuu, ktoré zahŕňa výkon osoby a tiež zložitosť položky, jej obtiažnosti. Toto kontinuum obtiažnosti a výkonu sa nazýva „Raschova škála“. Obtiažnosť položky a skóre žiakov sú na tej istej škále. Na základe tohto modelu bolo každému žiakovi pre každú doménu zvlášť priradených päť hodnôt skóre, tzv. „plausible values“ (PV1 – PV5), ktoré sú v súbore INT_Stu09_SVK_Dec10.sav uvedené. Pri spracovaní dát, ktoré sa týkajú výkonu žiakov v jednotlivých doménach, je nevyhnutné pracovať s piatimi sadami PVs.

Podrobnejšie informácie o teoretických východiskách a postupoch pri analýzach sú dostupné v anglickom jazyku:

Spracované výsledky zo štúdie PISA 2009 sú voľne dostupné:


Dátové súbory za SR v SPSS: