Identifikačný list výskumu ID: DAVM 50 Autor: IUVENTA (odbornú stránku výskumu zabezpečil Doc. PhDr. Ivan Lukšík, CSc.)
Inštitucionálne pozadie výskumu: Trnavská Univerzita, Pedagogická fakulta
Obdobie zberu dát: Január – Apríl 2013
Zber dát: Na zbere údajov sa podieľali: Mgr. Lucia Hargašová, Mgr. Ľubica Lukšíková, doc. PhDr. Albín Škoviera, CSc.

Abstrakt:

Cieľom výskumu bolo zistiť, aké sú životné dráhy mladých ľudí po opustení reedukačných zariadení v horizonte 1 –5 rokov a tiež zmapovať to, s akými ťažkými životnými situáciami sa stretávajú v priebehu začiatku svojej životnej kariéry, ako ich zvládajú, aké vlastné a vonkajšie zdroje a podporu pri tom využívajú. Výsledky výskumu ukázali viaceré pozitívne stránky pobytu dievčat v RC. Dievčatá v RC získajú pracovné návyky, vzdelanie s výučným listom, naučia sa disciplíne, pravidlám, starať sa o hygienu, upratovať si, oprať. Jednotlivé príbehy dievčat, ktoré opustili RC však ukazujú, že prežili mnohé ťažké životné situácie, ktoré viaceré mohli vzniknúť aj dôsledkom ich predchádzajúceho pobytu v RC. Na základe zistení odporúčame zmeny v kultúre zariadení a príprave chovaniek na odchod zo zariadenia.

Objekt výskumu

Výskum sa zameral na mladých ľudí vo veku 19 – 24 rokov, ktorí strávili istý čas v niektorom z reedukačných zariadení na Slovensku. Celkovú výskumnú vzorku tvorilo 21 osôb (18 žien a 3 muži), s ktorými bol realizovaný intenzívny kvalitatívny výskum (popis výskumnej vzorky uvádzame nižšie).

Metodika výskumu a výskumná vzorka

Výskumný postup:

Vo výskume sme využili kvalitatívnu metodológiu a niektoré doplňujúce metódy. Základnou výskumnou metódou bolo pološtrukturované interview. Za účelom triangulácie výsledkov boli použité aj dve pomocné kvantifikovateľné metódy (TSV a škála reziliencie). Na porovnanie prežívania života v zariadení a mimo neho bola použitá metóda TSV a Škála reziliencie na vzorke 105 mladých ľudí v reedukačných centrách vo veku 13 – 19 rokov. Pre ďalšiu analýzu sme však použili len údaje z RC kde sú umiestnené dievčatá (n=53) a dievčatá a mladé ženy, ktoré v tomto zariadení pôsobili (n=7). Uskutočnili sme tiež pozorovanie a interview v reedukačnom centre, v ktorom mladé ženy z našej cieľovej skupiny strávili istý čas.

Kvalitatívne údaje boli spracované tematickou obsahovou analýzou a čiastočne aj fenomenologickou analýzou. Kvantitatívne údaje boli spracované štandardnými matematicko – štatistickými postupmi.

Výskumné metodiky:

Pološtruktúrované interview zamerané na zmapovanie životných dráh mladých ľudí. Zamerali sme sa na dôležité životné situácie a na obdobie po odchode z reedukačného zariadenia, na sociálne blízke osoby, potreby a ich uspokojovanie, ťažké životné situácie a ich zvládanie, uplatnenie sa v pracovnom a sociálnom živote.

TSV (test sémantického výberu): pomocná metóda použitá na zistenie sémantických a emocionálnych súvislostí dôležitých aspektov života, ktoré nemusia byť priamo formulované v interview.

Škála reziliencie (Wagnild, Young, 1993) bola použitá na identifikáciu stupňa individuálnej reziliencie: vyrovnanosti, vytrvalosti, sebadôvery/samostatnosti, zmysluplnosti a existenciálnej osamelosti.

Výskumná vzorka:

Výskumnú vzorku tvorilo 18 mladých žien vo veku 18 – 25 rokov, ktoré strávili istý čas v niektorom z reedukačných zariadení na Slovensku. Výskumná vzorka bola získavaná metódou snow ball a bola podľa možností prispôsobovaná tomu, aby vznikol voľný kvótový výber, pričom kvótovými kritériami boli: lokalita, pohlavie a dĺžka času od odchodu z reedukačného centra. V reedukačnom centre, v ktorom mladé ženy z našej cieľovej skupiny strávili istý čas sme uskutočnili 3 interview s vychovávateľkami, 1 interview s učiteľkou a s riaditeľom a 4 interview s chovankami.

Závery a odporúčania z výskumu:

Výsledky výskumu ukázali viaceré pozitívne stránky pobytu dievčat v RC. Dievčatá v RC získajú pracovné návyky, vzdelanie s výučným listom, naučia sa disciplíne, pravidlám, starať sa o hygienu, upratovať si, oprať. Niektoré z dievčat uvádzali, že sa naučili myslieť pozitívne, ovládať sa.

Jednotlivé príbehy dievčat, ktoré opustili RC však ukazujú, že prežili mnohé ťažké životné situácie, ktoré viaceré mohli vzniknúť aj dôsledkom ich predchádzajúceho pobytu v RC. Na základe nášho výskumu, toho, čo považovali dievčatá z RC a mimo RC, a vychovávatelia za potrebné zmeniť resp. doplniť v príprave na odchod z RZ odporúčame:

1.    Zaviesť vzdelávanie, ktoré zodpovedá súčasným potrebám trhu, umožniť nadobudnúť všeobecnejšie a pestrejšie vzdelanie, pretože väčšina z nich sa uplatňuje v iných profesiách, než tých, ktoré vyštudovali počas svojho pobytu v RC. Dôležitý je cudzí jazyk a tiež kurzy PC zručností.

2.    Zvážiť, či by nebolo lepšie zaraďovať dievčatá s rôznymi problémami do rôznych skupín, kvôli tomu, že sa inšpirujú v zlých návykoch a skúsenostiach.

3.    Zaviesť viac športových činností.

4.    Dbať na rovnaký prístup k chovankám v rámci RC. Venovať zvýšenú pozornosť (aj pozitívnu) tým, ktoré majú problémy (poradenské rozhovory s vychovávateľkami a vychovávateľmi, psychoterapeutické sedenia, konzultácie s príbuznými). Apriórne nepaušalizovať dievčatá v negatívnom zmysle, t.j. všetky sú zlé.

5.    Zaviesť špeciálnu prípravu na život mimo RC. Pozitívny, ľudský prístup je potrebný, ale musí byť doplnený aj o prípravu zameranú na nadobudnutie praktických zručností. Dať dievčatám väčšie kompetencie starať sa o bežné praktické veci, viaceré z nich uvádzali napr. v hospodárenie s peniazmi, ale tiež kontakt s lekárom, poisťovňami, hľadanie si práce. V príprave je potrebné pracovať aj s plánmi a ašpiráciami dievčat do budúcnosti.

6.    Na základe našich zistení odporúčame výrazne prehodnotiť a zlepšiť protidrogovú výchovu. Takmer všetky dievčatá po odchode z RC majú problémy s drogami. Viaceré z nich uvádzali, že sa dostali k drogám v RC, najmä v zmysle motivácie vyskúšať drogy, ale bola uvedená aj priama skúsenosť s tzv. tvrdou drogou počas pobytu v RC. Špeciálne by sa malo pracovať s tými dievčatami, ktoré mali predchádzajúce skúsenosti s návykovými látkami.

7.    Väčšina dievčat, s ktorými sme realizovali výskum, malo problémy s partnerským vzťahom, často krát skoro po odchode, a neplánovane, otehotnelo. Odporúčame preto skvalitniť sexuálnu a rodičovskú výchovu dievčat v RC. Súčasťou takejto výchovy by mala byť aj prevencia rizikového sexuálneho správania.

8.    Odborní zamestnanci a zamestnankyne by sa mali zamerať na riešenie komplexnej životnej situácie dievčat, nie len na ich pobyt v RC, ale aj v súvislosti s ich rodinnými pomermi.

9.    Zvážiť nakoľko systém formálnych odmien nevedie k závislosti, predovšetkým na tých ľuďoch, ktorí predstavujú autoritu, čo obmedzuje vnútornú slobodu a zároveň dáva možnosť väčšej manipulácie tým, že za všetko budem aj v bežnom živote odmenená (podobne ako je to známe zo školskej psychológie). Nápomocný je pri tom systém spätnej väzby, ktorá nehodnotí osoby, ale zameriava sa na činnosť, alebo správanie. Taktiež viaceré činnosti by mali byť považované za samozrejmé a odmenou dievčat by mal byť dobrý pocit, že ich vykonali, resp. pre to, že majú prospech pre dievčatá samotné.

10.    Je potrebné zlepšiť postpenitenciárnu starostlivosť, v ktorej by sa udržiaval aspoň základný odborný kontakt s dievčatami a pomoc pri riešení krízových situácií. Mohlo by sa zvážiť stretnutia s dievčatami, ktoré odišli z RC, ktoré by mohli povedať ostatným dievčatám o tom, ako zvládali prechod do života, s čím mali najväčšie problémy, čo sa im naopak darilo.

Dostupnosť výskumných nástrojov: prístupné na vyžiadanie u autorov výskumu
Dostupnosť dátového súboru: prístupné na vyžiadanie u autorov výskumu
Záverečná správa z výskumu a ďalšia dokumentácia: Výskumná správa

Spracoval: Doc. PhDr. Ivan Lukšík, CSc.