Identifikačný list výskumu ID: DAVM34

Autori výskumu: Ing. Silvia Milová, Mgr. Richard Medal (Združenie Špirála – sieť environmentálne-výchovných organizácií), Mgr. Jana Klocovková, PhD., SÚ SAV (odborný garant)
Obdobie zberu dát: september 2011 – január 2012
Zber dát: zber dát zabezpečili a realizovali autori výskumu.

Abstrakt

Environmentálna výchova je v oficiálnom výchovno-vzdelávacom systéme na Slovensku zakomponovaná od roku 1996, kedy začali platiť nad-predmetové osnovy environmentálnej výchovy . Vznikol tým oficiálny rámec definujúci formálne vzdelávanie environmentálnej výchovy a stanovujúci ciele v oblasti vedomostí, zručností a postojov a aj základný obsah environmentálnej výchovy.

Ďalším krokom bola školská reforma, spustená v roku 2008, v rámci ktorej sa nad-predmetové osnovy environmentálnej výchovy nahradili prierezovou témou Environmentálna výchova.

Napriek viacerým snahám ako aj oficiálnym opatreniam a aktivitám, všeobecne sa v odborných kruhoch diskutuje o neúčinnosti tohto systému, o jeho slabých stránkach, za ktoré sú považované najmä: formalizmus, obmedzené chápanie environmentálnej výchovy, absentujúci systém vzdelávania pedagógov, nedostatočná motivácia koordinátorov environmentálnej výchovy.

O pozitívnu zmenu sa od roku 2000 snažia na Slovensku rôzne mimovládne environmentálne-výchovné organizácie a jedným z ich hlavných nástrojov je celosvetový program Zelená škola (Eco Schools). Základnou ideou programu Zelená škola pritom je, že EnVaV detí a mládeže je nevyhnutná prostredníctvom začlenenia do formálneho vzdelávania. Okrem programu Zelená škola (pre základné aj stredné školy) realizujú environmentálne mimovládne organizácie množstvo akcií a vzdelávacích projektov pre deti a mládež v mimoškolskom čase.

Vychádzajúc z uvedeného sme koncipovali náš výskum ako jednak zmapovanie názorov na súčasný stav environmentálnej výchovy z pohľadu zainteresovaných organizácií, subjektov i jednotlivcov, ako aj zhodnotenie programu Zelená škola v rámci vybraného regiónu Slovenska. Usilovali sme sa poukázať na ťažiskové témy tejto problematiky v súčasnosti a priniesť environmentálnemu vzdelávaniu a výchove mládeže zaslúženú pozornosť , pretože sa domnievame, že environmentálna výchova a vzdelávanie detí a mládeže, ako aj širokej verejnosti u nás výrazne zaostáva za potrebami súčasnej spoločnosti, za potrebnými zručnosťami a postojmi dostatočne civilizovaného občana, ale aj za štandardom okolitých európskych krajín, od čoho sa odvíja aj základná environmentálna gramotnosť a pro-environmentálne správanie.

Ciele výskumu

Zmapovať aktuálnu situáciu a stav súčasného systému environmentálnej výchovy a vzdelávania detí a mládeže na Slovensku – s akcentom na aktivity a pôsobenie subjektov MVO sektora a popis ich pôsobenia v praxi, prienik formálneho a neformálneho vzdelávania – na príklade regiónu Trenčín.

Metodika výskumu a výskumná vzorka

Kvalitatívna metóda fokusových skupín (skupiny deti zo základných škôl a skupina dospelí) boli zvolené za účelom zaznamenania variability očakávaní a skúseností mládeže v ochrane životného prostredia a environmentálnych tém všeobecne. Tento cieľ pomáhal dosiahnuť výber vzorky, ktorý bol volený naprieč rôznymi základnými školami z regiónu (tzv. Zelené školy, bývalé Zelené školy a bežné školy), a to vždy všetky siedme ročníky danej školy.

Popri dotazníkovom prieskume na základných školách bola metóda FG zaradená hlavne z dôvodu, že v EnVaV je žiak partnerom v procese vzdelávania a rozhodli sme sa mu teda venovať rovnaký priestor ako v prípade zástupcov organizácií a pedagógov. Diskusné skupiny detí boli v zastúpení 1 skupina (9 detí) žiaci 7. a 8. ročníkov bežných škôl a 1 skupina (11 detí) žiaci tzv. Zelených škôl, vždy z regiónu Trenčín. Pri dospelých išlo o 1 skupinu (9 účastníkov) v zložení zástupcovia štátnej správy, samosprávy i MVO z regiónu Trenčín.

Pri dotazníkovej metóde bolo zapojených celkom 12 rôznych základných škôl z regiónu Trenčín (mesto i vidiek, rôzne typy škôl), kde bolo získaných 390 vyplnených dotazníkov, a to od detí vo veku 12 – 13 rokov (95 % dotazníkov).

Pri individuálnych hĺbkových rozhovoroch bolo oslovených viac ako 20 subjektov v rámci celého Slovenska, z toho bolo získaných 14 rozhovorov – od organizácií MVO sektora, ktoré sa venujú environmentálnym témam, od zástupcov organizácií štátneho sektora ako aj individuálnych osôb/aktivisti), ktorí sa dlhodobo venujú problematike EnVaV detí a mládeže u nás.

Závery a hlavné zistenia výskumu

Realizovaný výskum priniesol viacero pohľadov na súčasnú úroveň EnVaV detí a mládeže ako takej, ako aj v aplikačnej oblasti na príklade Trenčianskeho regiónu.

MVO zohrávajú v oblasti neformálnej ako aj formálnej EnVaV nezastupiteľnú úlohu už od roku 1989. Mnohé z nich poskytujú svoje služby aj mimo kraja svojho sídla, resp. na celoslovenskej úrovni. Poskytujú široké spektrum aktivít na poli EnVaV detí a mládeže (no taktiež mnohé aj širokej verejnosti

Organizácie reálne sa venujúce EnVaV detí a mládeže v súčasnosti na Slovensku sú:

1.    CEA – Centrum environmentálnych aktivít, Trenčín

2.    CEEV ŽIVICA – Centrum environmentálnej a etickej výchovy, Bratislava, vrátane ich Ekocentra Zaježová pri Zvolene

3.    DAPHNE – Inštitút aplikovanej ekológie, Bratislava

4.    OZ TATRY, Liptovský Mikuláš

5.    SAŽP – Slovenská agentúra životného prostredia, Banská Bystrica

6.    SOSNA – Centrum trvalo udržateľných alternatív, Družstevná pri Hornáde

7.    STROM ŽIVOTA, Bratislava

8.    ŠOP – Štátna ochrana prírody, Banská Bystrica

9.    Združenie ŠPIRÁLA, Trenčín

10.     vysoké školy.

Svoju úlohu zohrávajú aj pedagógovia na základných, stredných školách aj vysokých školách a desiatky nadšencov/aktivistov.

Súčasný stav EnVaV detí a mládeže na Slovensku bol vyhodnotený ako neuspokojivý.

Moderná EnVaV v praxi by mala byť:

  • interdisciplinárna a široko koncipovaná;
  • zameraná na súvislosti, presahy, vzťahy;
  • reflektovať vývoj sveta a ľudskej spoločnosti;
  • obsahovať témy: hodnotového správania, filozofické a duchovné, občianske a spoločenské, etické a morálne, sociálne témy.

Téma zásadnej priority a hodnotového cieľa EnVaV zostáva na hlbšie posúdenie a celospoločenskú diskusiu. Zistenia z nášho výskumu – že EnVaV by mala byť koncipovaná širšie, ako výchova s etickým a sociálnym rozmerom.

EnVaV ako prierezová téma vo formálnom vzdelávaní na základných a stredných školách bola označená za pozitívny fakt, napriek tomu sa hovorí o formálnosti a nekvalitnej výučbe, o veľkých rozdieloch od školy k škole a od regiónu k regiónu.

EnVaV má ako prierezová téma ponúka v súčasnosti tieto pozitíva:

  • sloboda výberu pre učiteľov a školy, pre Školské vzdelávacie programy, možnosť plurality modelov výučby;
  • možnosť spájať formálne vzdelávanie EnVaV s neformálnym a využívať ponuku environmentálnych programov mimovládnych organizácií vo formálnom vzdelávaní;
  • široký záber na celú populáciu detí (veľký edukačný potenciál);
  • jednoduchšia organizácia výučby pre školy, úspory finančných prostriedkov.

Negatívami naopak sú:

  • formalizmus, povrchnosť;
  • v praxi náročné na realizáciu, čas, prípravu (keď hovoríme o kvalite);
  • deti dostávajú len oddelené informácie a unikajú im súvislosti (pasivita);
  • súperenie EnVaV s inými prierezovými témami;
  • závislosť od prístupu a osoby učiteľa/koordinátora EnVaV, ale aj od jeho manažérskych zručností;
  • problém nedostatku a kvalifikácie pedagógov, morálnych autorít (organizačné otázky, motivácia, aprobácia, kvalifikácia).

Je faktom, že na Slovensku nemáme tradíciu výučby EnVaV vo formálnom vzdelávaní a aj keď EnVaV ako prierezová téma má svoje nedostatky, úvahy o zavedení EnVaV ako povinného predmetu nepreferujú ani MVO, ani školy, niektoré názory varujú pred ďalším spresňovaním osnov a kompetencií do jedného modelu EnVaV detí a mládeže.

Preferuje sa ponechanie EnVaV ako voliteľného predmetu, popri zachovaní prierezovej témy, resp. nejaký iný, funkčnejší model.

Je potrebné zachovať a podporovať aj formálnu aj neformálnu EnVaV detí a mládeže. Každá z nich má svoje prednosti a vzájomne sa môžu dobre dopĺňať, vzniká synergický efekt.

Vzdelávanie pedagógov a lektorov EnVaV má u nás v súčasnosti tieto atribúty:

  • nie je systematické, ani systémové;
  • nie je celoštátne koordinované;
  • neexistuje proporcionálna ponuka vo všetkých regiónoch;
  • je ponechané na záujem samotných pedagógov;
  • problematická je aj otázka kvality lektorov a obsahovej náplne vzdelávacích kurzov;
  • nie všetky aktivity sú celoštátne akreditované;
  • pedagógovia nie sú dostatočne motivovaní k dopĺňaniu vzdelania v oblasti EnVaV.

Kurzy a semináre s ekologicko-environmentálnym zameraním realizujú intenzívne niektoré mimovládne organizácie (Špirála, Živica, CEA, Sosna, Daphne, OZ Tatry…), ale aj Slovenská agentúra ŽP, FEE TU Zvolen, FPV UKF Nitra a iné. Systematickú ponuku vzdelávania ponúkajú aj Metodicko-pedagogické centrá.

Príkladom úspešného nástroja EnVaV detí a mládeže v praxi je medzinárodný program Zelená škola. Zelená škola v praxi – zistenia:

  • odbornou i laickou verejnosťou je hodnotený veľmi pozitívne;
  • certifikát Zelenej školy stáva sa vecou prestíže medzi školami navzájom a pozitívnej motivácie;
  • potvrdil sa prenos informácií, dobrých skúseností z detí na rodičov, do rodiny;
  • v rámci programov environmentálnej výchovy mládeže patrí k najznámejším;
  • dáva školám i deťom možnosť výberu tém a zamerania počas roka;
  • zapojené školy oceňujú aj možnosť výmeny informácií a stretnutí na každoročnej Konferencii Zelenej školy, ako aj metodickú podporu;
  • pre žiakov je spojený so zážitkovou výučbou, pobytom v prírode a je pre nich aj zdrojom informácií o rôznych environmentálnych a ekologických témach;
  • zahŕňa aj vzdelávanie pedagógov v environmentálnej oblasti a prístup k novým poznatkom;
  • zároveň bol program označený ako náročný pre školy i žiakov, tak po stránke obsahovej ako aj organizačnej a vyžaduje aktívnu prácu učiteľov, detí aj vedenia školy.

Zapojené Zelené školy na projekte oceňujú: zaujímavé témy, ktoré vedia vzbudiť záujem detí, prepracovaný systém a dlhodobý koncept programu, verejnú certifikáciu programu a možnosť pozitívne sa zviditeľniť (prestíž), fungujúci prenos informácií a dobrej praxe z detí na rodičov, prínos Konferencie Zelených škôl (možnosť sieťovania, výmeny názorov…).

Vplyv programu na deti je preukázateľný hlavne v oblastiach:

  • participačné prostredie v škole – v Zelených školách sa deti cítia lepšie ako v bežných a majú tu súčasne pocit, že ich učitelia viac berú ako partnerov;
  • zodpovedné pro-environmentálne správanie – v Zelených školách deti viac triedia odpad, šetria elektrinu/zhasínajú, pijú vodu z vodovodu, zúčastňujú sa vo zvýšenej miere akcií na ochranu životného prostredia a chodia aj častejšie na výlety/vzdelávacie aktivity do prírody;
  • informovanosť a dôvera – v Zelených školách sa cítia byť deti subjektívne viac informované o problémoch životného prostredia, vnímajú školu ako významný zdroj informácií v tejto oblasti a zároveň označujú osobu učiteľa za dôveryhodný zdroj informácií.

Odporúčania z výskumu

  • v rámci politiky trvalej udržateľnosti a jej presadzovania v SR rozpracovať Národnú stratégiu a ciele dlhodobé i krátkodobé pre trvalú udržateľnosť školských zariadení (ciele v oblasti eko-manažmentu škôl); skúsenosti iných európskych krajín ukazujú, že prijatie tohto rámca vytvára potrebnú motiváciu pre školy, využívať moderné formy a programy EnVaV a zároveň tak podporuje vytváranie miestnych partnerstiev medzi školami, pedagógmi a mimovládnymi organizáciami v prospech spoločného cieľa – skvalitniť fungovanie školy z hľadiska trvalej udržateľnosti
  • súčasný stav EnVaV mládeže nie je uspokojivý – venovať téme zvýšenú pozornost v rámci celej spoločnosti, otvárať celospoločenskú diskusiu
  • MVO zohrávajú v súčasnosti v oblasti EnVaV mládeže nezastupiteľnú úlohu a ich vplyv výrazne zasahuje (v pozitívnom slova zmysle) aj do formálnej EnVaV, preto je jednak potrebné ich aktivity podporovať, ale súčasne ich brať ako relevantného partnera
  • vytvoriť a podporovať pravidelné, celoslovenské fórum/konferenciu pre výmenu názorov a diskusiu o ďalšom smerovaní EnVaV – viesť a podporovať dialóg zainteresovaných organizácií a subjektov, aktivistov, pedagógov na Slovensku, príp. aj za účasti zahraničných odborníkov a organizácií, ktoré majú dobré skúsenosti z praxe (o obsahu, cieľoch, nástrojoch modernej EnVaV mládeže a jej efektívnej aplikácii v praxi apod.)
  • podporovať spoluprácu, výmenu informácií a sieťovanie hlavných aktérov EnVaV detí a mládeže zo všetkých sektorov a oblastí (štátna správa, mládežnícke organizácie, mimovládne organizácie, eko-aktivisti, školy, zriaďovatelia škôl a samospráva, pedagógovia…)
  • zvýšiť finančnú i nefinančnú podporu pre celú oblasť EnVaV detí a mládeže

Odporúčania vo vzťahu k deťom a mládeži:

  • deti a mládež nielen vzdelávať (informovať), ale hlavne vychovávať k pro-environmentálnemu správaniu a konaniu v živote v zmysle TUR na všetkých úrovniach a rôznymi efektívnymi spôsobmi a nástrojmi;
  • podporovať aktívnu participáciu detí a mládeže vo všetkých environmentálnych aktivitách a projektech na všetkých úrovniach;
  • realizovať reprezentatívny celoslovenský výskum efektivity súčasného systému EnVaV detí a mládeže a priniesť téme zaslúženú pozornosť, nakoľko environmentálna gramotnosť je základnou podmienkou efektívnej účasti verejnosti na rozhodovaní vo veciach verejných, a preto prístup k environmentálnym informáciám a vzdelávaniu už od útleho veku je do budúcna garanciou, že na Slovensku bude dostatočný počet kritických a vo veciach životného prostredia kompetentných občanov.

Odporúčania vo vzťahu k EnVaV detí a mládeže (formálna, neformálna):

  • zachovať a využívať efektívne prieniky formálnej a neformálnej EnVaV, zachovať EnVaV vo formálnom vzdelávaní;
  • podporovať záujem škôl a učiteľov pozitívnou motiváciu, ponechať školám slobodu výberu metód a foriem výučby EnVaV;
  • zvyšovať kvalitu ponuky environmentálnych programov a foriem (či už od MVO, alebo aj organizácií štátnej správy a samosprávy) zadefinovaním všeobecných štandardov kvalitnej EnVaV a sprehľadnením ponuky existujúcich programov a projektov na celoslovenskej úrovni (zlepšenie systému informovania škôl a pod.);
  • podporovať kvalitné nástroje a programy EnVaV, program Zelená škola (ako životaschopný nástroj EnVaV detí a mládeže s dlhodobou koncepciou), pre zachovanie plurality modelov a širokej kvalitnej a ponuky pre školy a deti i širokú verejnosť;
  • formálna výučba EnVaV vo velkej miere závisí od osoby učiteľa – riešiť komplexne nielen obsahové, ale aj organizačné, personálne, odborné a ďalšie zabezpečenie výučby EnVaV na školách, podporovať celoživotné vzdelávanie pedagógov a dospelých v oblasti EnVaV;
  • vytvoriť celoštátnu sieť regionálnych Stredísk eko-výchovy s kvalitným zázemím a kvalitnou aj pestrou ponukou pre školy a iné subjekty a verejnost; uľahčiť v regiónoch prístup k širokej a kvalitnej ponuke vzdelávácích environmentálních programov a projektov.

Dostupnosť výskumných nástrojov

Dotazník – deti základných škôl región Trenčín

Scenár FG – deti región Trenčín

Scenár FG – dospelí región Trenčín

Scenár a témy – individuálne hĺbkové rozhovory dospelí, Slovensko

Dostupnosť dátového súboru: nie je prístupná pre verejnosť


Ďalšia dokumentácia:

Záverečná správa z výskumu


Spracovala: Silvia Milová, m.t.: (421-903) 52 99 19, e-mail: pracovnysm@gmail.com