Identifikačný list výskumu ID: DAVM 037

Autori výskumu: PhDr. Alžbeta Brozmanová Gregorová, PhD., doc. PaedDr. Tatiana Matulayová, PhD., Mgr. Alžbeta Mračková,
PhDr. Lenka Vavrinčíková, PhD., Mgr. Jana Vlašičová, RNDr. Samuel Koróny, PhD.

Inštitucionálne pozadie výskumu – Centrum dobrovoľníctva Banská Bystrica, Univerzita Mateja Bela Banská Bystrica, Prešovské dobrovoľnícke centrum, C.A.R.D.O.

Obdobie zberu dát: máj – jún 2011
Zber dát: zber empirických dát v rámci reprezentatívneho výskumu zabezpečila Agentúra pre výskum trhu a verejnej mienky pomocou siete anketárov metódou osobných (face-to-face) štandardizovaných rozhovorov.

Abstrakt:

Dobrovoľníctvo je multidimenzionálny fenomén. Je dôležitou súčasťou života spoločnosti a jej rozvoja. Kontext dobrovoľníctva sa v posledných rokoch signifikantne mení. Spoločenské trendy súvisiace s modernizáciou spoločnosti ako globalizácia, technologický rozvoj, demografické zmeny, zmeny v občianskej spoločnosti, nástup postmoderných hodnôt a zmeny v rodine a práci menia postoje ľudí vo vzťahu k dobrovoľníctvu. Výskumy však poukazujú na to, že tieto trendy sa neodrážajú automaticky v poklese participácie ľudí, ale v zmenách tzv. vzorcov dobrovoľníctva. Nové trendy produkujú nové vzorce dobrovoľníctva. Cieľom výskumu „ Dobrovoľníctvo na Slovensku – výskumné reflexie“, ktorý bol realizovaný v roku 2011 ako súčasť Národnej kampane k Európskemu roku dobrovoľníctva 2011 s podporou Európskej únie, bolo poskytnúť obraz o dobrovoľníctve na Slovensku a jeho vybraných dimenziách v kontexte súčasných trendov identifikovaných v zahraničí. Výskum bol rozdelený na dve časti. Prvá časť bola založená na kvantitatívnej metodológii a prináša zistenia získané v rámci reprezentatívneho výskumu realizovaného na vzorke 973 občanov Slovenskej republiky od 15 rokov. Poskytuje informácie o rozsahu a intenzite formálneho a neformálneho dobrovoľníctva, sociálnom profile slovenských dobrovoľníkov a dobrovoľníčok, ich dobrovoľníckych aktivitách a organizáciách, v ktorých sú aktívni. V oblasti formálneho dobrovoľníctva prezentuje zistenia týkajúce sa informovanosti, motivácie, bariér, prínosov a riadenia dobrovoľníkov a dobrovoľníčok. Druhá časť výskumu dokresľuje obraz o dobrovoľníctve, jeho infraštruktúre so zameraním na fungovanie dobrovoľníckych centier na Slovensku. Zároveň prezentuje expertné názory odborníkov a odborníčok v oblasti dobrovoľníctva na Slovensku na vývoj dobrovoľníctva v našich podmienkach v budúcnosti.

Ciele výskumu

Cieľom výskumu bolo získať obraz o dobrovoľníctve na Slovensku a jeho vybraných dimenziách a analyzovať tieto zistenia v kontexte súčasných trendov v dobrovoľníctve. Výskum sme rozdelili do dvoch častí. Prvá časť bola založená na kvantitatívnej metodológii, druhá na kvalitatívnej metodológii.

Cieľom kvantitatívneho výskumu bolo zistiť, aký je rozsah dobrovoľníctva, jeho štruktúra a vybrané aspekty týkajúce sa motivácie, prínosov, bariér, informovanosti a organizačného kontextu dobrovoľníctva na Slovensku a analyzovať tieto zistenia v kontexte súčasných trendov.

Cieľom kvalitatívneho výskumu bolo identifikovať zdroje a efektívne stratégie významné pre činnosť dobrovoľníckych centier na Slovensku, spracovať strednodobú prognózu vývoja dobrovoľníctva na Slovensku a identifikovať odporúčania expertov pre tvorbu dobrovoľníckej politiky.

Metodika výskumu a výskumná vzorka

Na zber empirických údajov v prvej kvantitatívnej časti výskumu sme využili dotazník vlastnej proveniencie. Pri tvorbe dotazníka sme vychádzali z metodiky výskumov o dobrovoľníctve, ktoré boli realizované na Slovensku a v zahraničí v minulých rokoch, z metodiky medzinárodného porovnávacieho výskumu neziskového sektora realizovaného v rokoch 1996 až 2000 pod vedením Lestera M. Salamona z Univerzity Johna Hopkinsa, ale najmä z Manuálu pre meranie dobrovoľníckej práce (Manual on the Measurement of Volunteer Work, 2011). Zber empirických dát v rámci reprezentatívneho výskumu zabezpečila Agentúra pre výskum trhu a verejnej mienky pomocou siete anketárov metódou osobných (face-to-face) štandardizovaných rozhovorov v termíne od 2. 5. 2011 do 30. 6. 2011. Do zberu údajov bolo zapojených 183 anketárov, ktorí boli vyškolení pre realizáciu rozhovorov. Vkladanie údajov do súboru SPSS zabezpečila Agentúra sociálnych analýz. Kvantitatívnu štatistickú analýzu údajov realizoval člen riešiteľského tímu Samuel Koróny pomocou štatistického programu SPSS verzia 18. Výskumnú vzorku tvorilo celkovo 973 respondentiek a respondentov od 15-teho roku života. Respondenti a respondentky boli vybratí na základe kvótneho výberu podľa výberových znakov: kraj, veľkosť bydliska (vidiek, mesto), vek, vzdelanie.

Realizáciu kvalitatívneho výskumu sme rozdelili na dve časti. V prvej časti sme využili metodiku prípadových štúdií. V súlade s cieľom výskumu a výskumnými otázkami sme zostavili štruktúru prípadovej štúdie so základnými otázkami pre spracovanie jednotlivých oblastí. V roku 2011 na Slovensku fungovali dobrovoľnícke centrá v Bratislave, Banskej Bystrici, Košiciach, Nitre, Prešove a Trnave. V rámci nášho výskumu sme spracovali prípadové štúdie štyroch z nich. Vybrali sme tie organizácie, ktoré v posledných troch rokoch nielen deklarovali, ale aj realizovali funkcie dobrovoľníckeho centra. Pri zbere empirických údajov sme použili techniku interview s kľúčovými osobami dobrovoľníckych centier na Slovensku a metódu obsahovej analýzy dokumentov. Spracovali sme štyri prípadové štúdie dobrovoľníckych centier, ktoré uvádzame v prílohe publikácie. Následne sme sa zamerali na identifikáciu hlavných zdrojov a stratégií významných pre udržateľnosť dobrovoľníckych centier. V druhej časti sme použili prognostickú metódu DELPHI. Prostredníctvom panelu expertov sme spracovali prognózu budúcnosti dobrovoľníctva na Slovensku. Získali sme aj ich odporúčania pre vládu, verejnú správu, tretí sektor, ale aj ďalších donorov v oblasti podpory rozvoja dobrovoľníctva na Slovensku.

Závery a hlavné zistenia výskumu

Do formálneho dobrovoľníctva sa v posledných 12-tich mesiacoch zapojilo 27,5 % občanov nad 15 rokov. Neformálnemu dobrovoľníctvu sa v posledných 12-tich mesiacoch venovalo 47,1 % populácie nad 15 rokov. Pre Slovensko je typická vyššia miera angažovania sa v neformálnej ako vo formálnej dobrovoľníckej pomoci, pričom z dlhodobejšieho hľadiska sa do formálneho dobrovoľníctva zapája približne tretina a do neformálneho dobrovoľníctva približne polovica obyvateľov. Medzi formálnym a neformálnym dobrovoľníctvom je úzka súvislosť. Vysoký počet dobrovoľníkov a dobrovoľníčok, ktorí sú aktívni vo formálnom dobrovoľníctve, je zároveň aktívnych v neformálnych dobrovoľníckych aktivitách a naopak.

Formálne aj neformálne dobrovoľníctvo je na Slovensku charakteristické dlhodobosťou a pravidelnosťou. Priemerný počet hodín odpracovaných vo formálnom dobrovoľníctve v posledných 4 týždňoch je 18 hodín, v neformálnom 14 hodín, v oboch prípadoch sú však medzi dobrovoľníkmi a dobrovoľníčkami veľké odlišnosti a stredná hodnota je 10 hodín.

Sociálny profil slovenských dobrovoľníkov a dobrovoľníčok je charakterizovaný:

  • približne rovnakým zastúpením mužov a žien v oboch typoch dobrovoľníctva;
  • približne rovnakým zastúpením jednotlivých vekových skupín, aj keď najnižšiu mieru vykazuje veková kategória 15 až 19-ročných v oboch typoch dobrovoľníctva;
  • súvislosťou medzi dobrovoľníctvom a vzdelaním, čím vyššie vzdelanie ľudia majú, tým je ich angažovanosť v dobrovoľníctve vyššia;
  • vyššou mierou neformálneho dobrovoľníctva u vidieckeho obyvateľstva a obyvateľstva Prešovského a Košického kraja;
  • súvislosťou medzi dobrovoľníctvom a ekonomickou pozíciou, pričom najvyššiu mieru participácie vykazujú študenti a študentky vysokých škôl, pracujúci a ľudia na dôchodku, na druhej strane najmenej zapojení sú nezamestnaní a študenti a študentky stredných škôl;
  • súvislosťou medzi dobrovoľníctvom a výškou príjmu, pričom sa participácia automaticky s príjmom nezvyšuje. Najmenej aktívni z hľadiska príjmových skupín sú ľudia s najnižším príjmom, najvyššiu aktivitu vykazujú ľudia s priemerným príjmom, t. j. od 600 do 900 €.
  • vyššou mierou zapojenia sa vdovcov a vdov do neformálneho dobrovoľníctva;
  •  súvislosťou medzi vierovyznaním a neformálnym dobrovoľníctvom v prospech veriacich;
  • spojenie s členstvom, pričom členovia organizácií majú tendenciu byť v oboch typoch dobrovoľníctva aktívnejší.

Najväčší priestor pre zapojenie sa dobrovoľníkov a dobrovoľníčok poskytujú mimovládne organizácie, po nich nasledujú obce, mestá a organizácie štátnej správy. Najviac dobrovoľníkov a dobrovoľníčok pôsobí v oblasti sociálnych služieb pre rôzne cieľové skupiny, v oblasti životného prostredia a v oblasti umenia a kultúry.

Najčastejšie vykonávanými aktivitami sú organizovanie alebo pomoc pri realizácii aktivity, podujatia či kampane a organizácia a koordinácia voľnočasových aktivít. Z hľadiska typu vykonávaných aktivít prevláda pomoc pri udržiavaní chodu organizácie a napĺňania jej poslania, na druhom mieste je poskytovanie priamej osobnej pomoci jednotlivcom a skupinám. Neformálne dobrovoľníctvo je záležitosťou najmä vzájomnej susedskej pomoci. Často vykonávanými sú aj aktivity súvisiace s poskytovaním rôzneho typu služieb.

Priame zdroje informovania o formálnom dobrovoľníctve sú využívanejšie ako nepriame zdroje.

Slovenských dobrovoľníkov a dobrovoľníčky motivuje k dobrovoľníctvu najmä ich silné presvedčenie, že je dôležité, aby človek pomáhal druhým a túžba stretnúť cez dobrovoľníctvo nových ľudí a nadviazať nové priateľstvá. Medzi dôležité motivačné faktory patria aj učenie sa z dobrovoľníckej skúsenosti a lepšie spoznanie seba, ľudí či organizácie, reciprocita, získanie pocitu lepšieho sebavedomia či sebahodnotenia, túžba získať nové vedomosti, skúsenosti či kontakty použiteľné v zamestnaní a radosť z uznania, ktoré dobrovoľníctvo prináša.

Najväčšími bariérami zapojenia sa do formálneho dobrovoľníctva sú nepožiadanie o pomoc, neinformovanosť o možnosti zapojiť sa do dobrovoľníctva a nedostatok času. Všetky zistené bariéry sú významné najmä pre ľudí, ktorí sa do formálneho dobrovoľníctva nezapojili a pre aktívnych dobrovoľníkov a dobrovoľníčky nie sú dôležité.

Respondenti a respondentky najčastejšie súhlasili s tvrdením, že sa dobrovoľníckej činnosti zúčastňujú preto, že sa im páči, čo robia. Ďalšími dôležitými prínosmi dobrovoľníctva sú uspokojenie z výsledkov práce, rozšírenie životných skúseností, osobný rozvoj, získavanie nových schopností a zručností, vytváranie nových priateľstiev, sebarealizácia, získanie pocitu potrebnosti, ale aj osobného úspechu, sebadôvery a nesebeckosti. Skúsenosti získané počas dobrovoľníctva nie sú ešte stále vnímané ako možné prenesenia do oblasti profesijného života a rastu.

Väčšina dobrovoľníkov a dobrovoľníčok sa stretáva s využívaním viacerých prvkov manažmentu dobrovoľníctva a s vysokou a strednou mierou profesionalizácie práce s dobrovoľníkmi a dobrovoľníčkami. S dobrovoľníctvom v kontexte organizácií majú dobrovoľníci a dobrovoľníčky najmä pozitívne skúsenosti. Miera profesionalizácie práce s dobrovoľníkmi a dobrovoľníčkami súvisí s tým, či v organizácii pracujú platení zamestnanci a s frekvenciou a dĺžkou angažovania sa v dobrovoľníctve.

Infraštruktúra dobrovoľníctva na Slovensku je slabo rozvinutá. Niektoré z prvkov infraštruktúry sú rozvinuté len čiastočne a niektoré stále chýbajú. V roku 2011 na Slovensku fungovali dobrovoľnícke centrá v Bratislave, Banskej Bystrici, Košiciach, Nitre, Prešove a Trnave. Koncept dobrovoľníckych centier je však v našich podmienkach stále nový a potreba ich existencie je zatiaľ kľúčovými hráčmi nerozpoznaná, čo spôsobuje problémy ich finančnej udržateľnosti. Dobrovoľnícke centrá plnia viaceré funkcie v súlade s ich poslaním podporovať rozvoj dobrovoľníctva a jeho prostredníctvom budovať občiansku spoločnosť a zvyšovať kvalitu života.

Prognóza dobrovoľníctva definovaná expertkami a expertmi súvisí vo väčšine identifikovaných trendov so zisteniami kvantitatívneho výskumu. Je dôkazom toho, že obraz dobrovoľníctva na Slovensku je a aj pravdepodobne v budúcnosti bude kombináciou tzv. tradičného či klasického a nového štýlu dobrovoľníctva.

Na základe zistení výskumu môžeme konštatovať, že zatiaľ čo rozsah, stabilita, pravidelnosť, sociálny profil slovenských dobrovoľníkov a dobrovoľníčok a zameranie ich činnosti svedčia skôr o tradičnom štýle dobrovoľníctva, organizačný kontext indikuje nástup nových trendov identifikovaných aj v zahraničí. Je zrejmé, že tradičný a nový štýl dobrovoľníctva je potrebné vnímať skôr ako kontinuum, pričom v obraze dobrovoľníctva na Slovensku môžeme identifikovať prvky z oboch vzorcov.

Odporúčania z výskumu

1. Odporúčania pre rozvoj dobrovoľníctva

  • Zvyšovať informovanosť verejnosti o dobrovoľníctve prostredníctvom viacerých informačných zdrojov a spôsobov:
  • vyčleniť viac priestoru pre prezentovanie dobrovoľníctva vo verejnoprávnych médiách;
  • prezentovať dobrovoľníctvo formou zviditeľnenia pozitívnych príkladov aktívnych občanov a ich oceňovaním;
  • prezentovať prínosy dobrovoľníctva.
  • Zvyšovať participáciu študentov a študentiek stredných a vysokých škôl v dobrovoľníctve vypracovaním a realizáciou programov service learning (kombinácia učenia, reflexie a dobrovoľníckej skúsenosti).
  • Vypracovať a zaviesť systém výchovy k dobrovoľníctvu na základných a stredných školách.
  • Vytvárať špecifické programy pre zapájanie nezamestnaných ľudí, ľudí s nízkymi príjmami a nízkym vzdelaním, ktoré im umožnia získavanie nových vedomostí, zručností, schopností a skúseností prostredníctvom dobrovoľníckych aktivít a tým zvýšia ich zamestnateľnosť.
  • Podporovať dobrovoľníctvo seniorov ako spôsob aktívneho starnutia.
  • Zavádzať programy, ktoré by inšpirovali zamestnancov spoločností a inštitúcií, aby svoj čas na dôchodku, ak budú chcieť, venovali aj dobrovoľníckych aktivitám.
  • Vypracovať systém priameho financovania dobrovoľníckych programov, ktoré zvyšujú angažovanosť rôznych skupín občanov.
  • Dobrovoľnícke centrá predstavujú dôležitý prvok infraštruktúry dobrovoľníctva. Môžu významne ovplyvniť rozvoj dobrovoľníctva v lokalite či regióne. Pre ich rozvoj a udržateľnosť v budúcnosti je potrebné:
  • rozšíriť kapacity a počet dobrovoľníckych centier;
  • vytvoriť udržateľný mechanizmus financovania dobrovoľníckych centier;
  • zvyšovať informovanosť regionálnej a miestnej samosprávy a mimovládnych organizácií o poslaní, úlohách a prínosoch dobrovoľníckych centier;
  • podporovať zakladanie dobrovoľníckych centier na základe medzisektorových partnerstiev.
  • Zvyšovať kvalitu v oblasti manažmentu dobrovoľníckych programov v organizáciách realizáciou vzdelávania a supervízie.
  • Zlepšovať proces uznávania neformálneho vzdelávania v rámci dobrovoľníctva v spolupráci s univerzitami, zamestnávateľmi a organizáciami.

2. Odporúčania v oblasti manažmentu dobrovoľníctva

  • Napriek tomu, že výsledky výskumu poukazujú na to, že dobrovoľníctvo na Slovensku sa vyznačuje skôr tradičným štýlom, nové trendy v oblasti dobrovoľníctva bude možné identifikovať aj v našich podmienkach v budúcnosti čoraz častejšie. Tieto trendy je potrebné pri práci s dobrovoľníkmi a dobrovoľníčkami reflektovať a pripravovať rôznorodé dobrovoľnícke ponuky tak, aby zohľadňovali očakávania dobrovoľníkov a dobrovoľníčok od dobrovoľníckych skúseností.
  • Rastúca potreba profesionalizácie práce s dobrovoľníkmi a dobrovoľníčkami kladie vyššie nároky na potrebu špecifickej prípravy v oblasti manažovania dobrovoľníckych programov.
  • Pri získavaní nových dobrovoľníkov a dobrovoľníčok:
  • strategicky využívať priame informačné zdroje;
  • adresne oslovovať jednotlivé skupiny dobrovoľníkov a dobrovoľníčok;
  • kombinovať priame a nepriame informačné zdroje (ideálna kombinácia: informácie od priateľov, známych, príbuzných a informácie od aktívnych dobrovoľníkov podporiť informáciami na internetových stránkach o dobrovoľníctve a internetovej stránke organizácie, ktorá potrebuje pomoc).
  • Pri zvyšovaní prínosov dobrovoľníctva pre jeho vykonávateľov zaraďovať postupy uznávania skúseností, vedomostí a zručností získaných počas dobrovoľníctva, a nachádzať spôsoby, ktoré umožnia určiť aké vedomosti, zručnosti a schopnosti a počas ktorej aktivity dobrovoľníci a dobrovoľníčky získali a v akej miere.
  • Pri motivácii a oceňovaní dobrovoľníkov a dobrovoľníčok:
  • zisťovať, aké motivačné faktory sú rozhodujúce pre konkrétnych dobrovoľníkov a dobrovoľníčka a na základe toho postupovať v ich ďalšom vedení;
  • využívať viacero spôsobov oceňovania dobrovoľníkov a dobrovoľníčok.

3. V oblasti výskumu dobrovoľníctva

  • Realizovaný výskum prináša základnú bázu empirických údajov o dobrovoľníctve na Slovensku. Túto bázu je však dôležité ďalej rozvíjať a kontinuálne budovať vo vzájomnej spolupráci akademickej pôdy a praxe. V tejto oblasti je dôležité finančne podporovať výskum v oblasti dobrovoľníctva, rozvíjať ho v rámci výskumných pracovísk a viesť k nemu aj študentov a študentky vysokých škôl.
  • V súčasnosti je aj na základe výsledkov zrealizovaného výskumu možné identifikovať niekoľko konkrétnych výskumných tém v tejto oblasti, napríklad:
  • neformálne dobrovoľníctvo ako súčasť sociálneho kapitálu;
  • špecifiká dobrovoľníctva vybraných cieľových skupín (mládeže, seniorov, nezamestnaných, ľudí so zdravotným postihnutím atď.);
  • dobrovoľníctvo v oblasti sociálnych služieb a ďalších oblastí;
  • prínosy dobrovoľníctva pre klientov a klientky dobrovoľníckych programov;
  • prínosy dobrovoľníctva pre špecifické skupiny dobrovoľníkov a dobrovoľníčok – napr. vplyv dobrovoľníctva na zdravie seniorov, vplyv dobrovoľníctva na zlepšenie zamestnateľnosti u absolventov škôl;
  • profesionalizácia práce s dobrovoľníkmi a dobrovoľníčkami z pohľadu organizácií a iné.

Dostupnosť výskumných nástrojov

Dostupnosť dátového súboru: prístupné na vyžiadanie u autoriek výskumu

Ďalšia dokumentácia:


Spracovala: PhDr. Alžbeta Brozmanová Gregorová, PhD.