Identifikačný list výskumu ID: DAVM 032

Autori výskumu: PhDr. Viera Žúborová, Katedra politológie FF UCM v Trnave
Obdobie zberu dát: 18. máj – 8. jún 2010
Zber dát: Katedra politológie FF UCM v Trnave

Abstrakt

Viacero sociologických výskumov zaznamenáva neochotu občanov podieľať sa na voľbách ako základnej demokratickej procedúre legitimizácie moci, prevažuje politická a občianska apatia. „Na-ohrozenejšia“ skupina, ktorá je výrazné ovplyvnená týmto negatívnym trendom, sú mladí ľudia, prevažne prvovoliči. Ich volebná participácia patrí k najnižším v porovnaní s ostatnými skupinami spoločnosti.

Poznatky z výskumu študentov TSK potvrdzujú, že:

  1. majú dostatočné informácie o jednotlivých subjektov v politickom systéme;
  2. avizovali svoju vysokú účasť vo voľbách do NR SR 12. júna 2010;
  3. vykazujú stabilnú politickú orientáciu – neutrálny stred;
  4. vykazujú stabilitu pri preferencii konkrétnej politickej strany v rámci volieb do NR SR.

Ciele výskumu

Výskum „Hlas prvovoličov“ je súčasťou projektu Volebná štúdia parlamentných volieb do NR SR 2010 Katedry politológie FF UCM v Trnave. Výskum je zameraný na poznávanie faktorov ovplyvňujúcich (ne) participáciu mladých ľudí na demokratickom fungovaním spoločnosti, vrátane volebného procesu. Prvá časť výskumu pozostávala z dotazníkového šetrenia, prostredníctvom ktorého sa skúmali študenti stredných škôl vo veku od 18 – 21 rokov v Trnavskom samosprávnom kraji.

Po obsahovej stránke dôraz bol kladený na tri špecifické okruhy, a to na skúmanie:

  1. študenta z pozície prvovoliča, kedy mali zhodnotiť faktory, subjekty alebo objekty vplývajúce na ich (ne) aktívne právo voliť;
  2. študenta z pozície aktívneho participanta na verejnom a politickom živote, kedy mali zhodnotiť svoj záujem o veci verejné, o fungovanie demokracie v krajine, ako aj vzťah k Európskej únii;
  3. študenta z pozície nasledovateľa (individuálnej osobnosti), kedy mali zhodnotiť, čo ich (ne)ovplyvňuje pri vytváraní politickej identity a identifikácie sa s danou stranou.

Štruktúra dotazníka je rozčlenená na 20 základných otázok (niektoré sú ešte rozčlenené na pod-otázky, preniknúť hlbšie do problematiky) a 7 identifikačných otázok.

Vnútorne je rozčlenený na:

  1. mapovanie a poznávanie subjektov ovplyvňujúcich formovanie politickej identity prvovoliča;
  2. mapovanie a poznávanie prostredia vplývajúc na formovanie politickej identity;
  3. poznávanie názorov prvovoličov pri hodnotení jednotlivých politických subjektov v rámci politického a straníckeho systému, ich schopnosť hodnotenia na základe získaných informácií – ako základ aktívnej participácie – aktívneho občianstva;
  4. mapovanie a skúmanie rozdielov v rámci rodového zaradenia vo vzťahu k občianskej a politickej participácii;
  5. skúmanie celkovej spokojnosti prvovoliča so smerovaním a fungovaním našej spoločnosti, ako aj svojho vlastného života.

Metodika výskumu

V danej správe sú zhrnuté výsledky výskumu, ktoré boli zozbierané a vyhodnotené na základe použitia kvantitatívnej metodiky výskumu s využitím techniky dotazníka.

Technika dotazovania bola realizovaná na súbore študentov stredných škôl Trnavského kraja vo veku od 18 – 21 rokov, schopného vyjadrovať sa ku kľúčovej téme – voľby do Národnej Rady Slovenskej republiky 2010.

Dotazník bol koncipovaný Katedrou politologie a evropskych studií UPOL v Olomouci a hlavným cieľom bolo zachovanie možnosti komparácie výsledkov výskumov v obidvoch krajoch – Trnavskom a Olomouckom kraji – ako aj možnosť komparácie s ostatnými výskumami zaoberajúcimi sa danou problematikou.

Organizácia výskumu

Výskumný súbor študentov tvorilo 350 respondentov vo veku od 18 – do 21 rokov. Ide o náhodne zostavený výberový súbor, reprezentujúci 3 základné typy študentov vo vzťahu k 3 základným typom stredných škôl – gymnáziá, stredné odborné školy – rozpočtové a príspevkové (ďalej len SOŠ-P a SOŠ-R). A to prvovoliči SOŠ-P v počte 140 respondentov, prvovoliči SOŠ-R v počte 124 respondentov a prvovoliči gymnázií v počte 84 respondentov. Výskum prebiehal na stredných školách v 5 zo 7 okresov Trnavského kraja – Dunajská Streda, Galanta, Trnava, Skalica a Hlohovec .

Výber daných typov škôl je z toho dôvodu, že v ostatných rokoch došlo ku zmene zákona a zlúčení stredných odborných učiliští do kategórie stredných odborných škôl podľa nového zákona č. 245/2008, Z.z.. V prípade Trnavského kraja tak daný typ školy patrí výhradné tvorí novú podskupinu stredné odborné školy – príspevkové. Narozdiel od stredných odborných škôl – rozpočtových, kde sú zastúpené výhradne školy s jedným odborom, či špecializáciou (obchodná akadémia, zdravotná škola, priemyselná škola a pod.).

Zber údajov uskutočnil riešiteľ projektu spolu s internými pedagógmi oslovených stredných škôl, ako aj s študentmi prvého bakalárskeho ročníka Katedry politológie. Výskum sa uskutočňoval predovšetkým na hodinách – občianska náuka v určenom období pred parlamentnými voľbami od 18. mája do 8. júna 2010. Výskum prezentuje výsledky prvej etapy práce na projekte. V druhej etape budú vyhodnocované výsledky potencionálnych voličov v období po parlamentných voľbách. Po kontrole a vyhodnocovaní zozbieraných dotazníkov bolo do výberovej vzorky študentov zaradených 348 respondentov

Výsledky výskumu

Základné zistenia výskumu potvrdili, že prvovoliči aj napriek negatívnemu postoju smerom k vývoju a fungovaniu demokracie v rámci Slovenskej republiky, a negatívnemu postoju k politike, majú dostatočné množstvo informácií o politických subjektoch a procedúrach v rámci politického systému a ich politická identita je dostatočne vyvinutá na to, aby sa vedeli zaradiť do politického spektra a boli schopní v dostatočnom časovom odstupe selektovať z politických subjektov vo vzťahu k ich výberu v rámci volebného procesu.

Opäť sa preukázalo zistenie, že študenti majú skôr vyššiu dôveru k Európskym inštitúciám, k Európskej únii vo všeobecnosti a k postupnému zbližovaniu národných štátov na nadnárodnej úrovni, ako k národným aktérom a fungovaniu národného štátu. Výskum zaznamenal, že prvovoliči navštevujúci gymnáziá sa skôr zaraďujú od stredu napravo pozdĺž politického spektra, pričom výrazný podiel je viditeľný aj v rámci krajnej pravice. Prvovoliči navštevujúci stredné školy a stredné odborné školy nemajú až taký vyhranený názor, skôr sa zaraďujú do stredu (v priemere 30% dotazovaných) politickej škály.

Týmto preferenciám vo vzťahu k výberu potenciálnej politickej strany v parlamentných voľbách 2010 zodpovedá vysoká miera identifikácie prvovoličov s voľbou vo vzťahu k miestu, v ktorom žijú a aký typ školy navštevujú. Možno konštatovať, že kým apatia voči politike samotnej je stále intenzívna a v istej miere stabilne zakorenená, stabilita a rozhodnutie participovať vo volebnom procese ako aj samotný výber danej politickej strane je vnímaný pozitívne a je v porovnaní vyšší.

Študenti – prvovoliči prejavovali vysokú mieru samostatnosti v rozhodovaní a výbere vo vzťahu k novo – etablovaných politickým subjektom. Ale aj napriek tomu, výskum zaznamenal veľmi dôležitý výsledok, a to že prvovoliči patria do skupiny voličov sympatizujúcich s politickými stranami, ktoré pôsobia už dlhšie časového obdobie. To platí aj pri porovnaní výsledkov nesympatických politických strán v očiach študentov. Prvovoliči sa skôr (ne) stotožňujú (ne)prejavujú sympatie k politickým subjektom o ktorých majú dostatočné informácie a už mali tú možnosť podieľať sa na fungovaní v systéme, či už ako parlamentné alebo vládne strany.

Výskum ukázal, že prvovoliči očakávajú zmenu v súčasnom mocenskom zložení a chcú sa podieľať na danej zmene. Zistenia z výskumu taktiež naznačujú, že prvovoliči (aspoň v rámci Trnavského kraja) chcú participovať na volebnom procese.

Základné zistenia výskumu pokiaľ ide o formovanie politickej identity naznačujú, že voliči sú výrazné ovplyvnení pri svojom výbere volebnými a straníckymi lídrami politických strán. Výskum ukázal, že pri porovnaní (ne) sympatií k daným politickým stranám je identické s (ne) sympatiami k volebným lídrov politických strán. Taktiež zistenia výskumu naznačujú u prvovoličov výrazný kritický pohľad na politické strany ako aj politických lídrov. V priemere u politických strán je to v priemere od 30% – 60% a u volebných predstaviteľov v priemere od 38% do 75%.

Odporúčania výskumu

  • podporovať programy formálneho a neformálneho vzdelávania k aktívnej občianskej a politickej participácii v edukačnom procese;
  • podporovať projektu alebo aktivity k vytváraniu určitých diskusných fór pre mládež zaoberajúc sa občianskou participáciou, aktuálnymi udalosťami v občianskej a politickej sfére,
  • zvážiť zaradenie študijného predmetu do osnov stredných škôl, ktorého cieľom by malo byť učenie mladých ľudí o právach a povinnostiach v demokratickom štáte, o demokratických procedúrach a využívaní svojho občianskeho práva vo všetkých sférach politického a spoločenského života;
  • podporovať aktívnejšie využívanie nových technológii na všetkých úrovniach samospráv s cieľom zvýšenie politickej aktivity mladých ľudí,
  • zvážiť zavedenie tzv. e-voting, ako určitú alternatívnu formu k súčasnej;
  • zvážiť vybudovanie určitých kooperačných sietí medzi jednotlivými strednými školami s cieľom pozdvihnutia občianskej a politickej participácie mladých ľudí, nielen na národnej ale aj regionálnej a lokálnej úrovni, prostredníctvom vypracovávania projektov súvisiacich s danou témou;
  • zvážiť vybudovanie určitých kooperačných sietí medzi strednými školami a (ne) štátnymi inštitúciami s cieľom pozdvihnutia občianskej a politickej participácie mladých ľudí, nielen na národnej ale aj regionálnej a lokálnej úrovni, prostredníctvom vypracovávania projektov súvisiacich s danou témou;

Ďalšia dokumentácia:

HLAS PRVOVOLIČA (Volebná štúdia prvovoličov Trnavského kraja)