Identifikačný list výskumu ID: DAVM 027

Autori výskumu: Norbert Vrabec, Infoland, o.z. Nitra
Obdobie zberu dát:
15. 5. 2009 až 30.9. 2009
Zber dát:
V prvej časti výskumu bol zrealizovaný zber dát vzorke 3350 respondentov z radov mladých ľudí od 13 do 30 rokov. Použitá bola technika on-line dotazníka a on-line zberu dát. Respondenti mohli dotazník vyplniť na tento účel špeciálne vytvorenej webstránke. Získané údaje boli následne spracované a ďalej analyzované štandardnými štatistickými postupmi a metódami. V druhej fáze výskumu sa uskutočnil kvantitatívny a kvalitatívny audit 229 webových stránok (internetové aplikácie a komunikačné nástroje vytvárané, zdieľané a používané mladými ľuďmi).

Abstrakt

Internet úplne zmenil model komunikácie medzi ľuďmi a preto jeho význam mnohí porovnávajú s významom Gutenbergovho vynálezu kníhtlače. Internet čoraz výraznejšie zasahuje predovšetkým do života mladých ľudí. Sú prvou generáciou, pre ktorú je už internet úplnou samozrejmosťou, považujú ho za úplne prirodzenú súčasť svojho života a mnohí si už ani nedokážu predstaviť dobu, keď neexistovalo pripojenie k sieti. Bez preháňania možno povedať, že ide on-line generáciu, ktorá čoraz viac času trávi v digitálnom svete, nadväzuje v ňom nové priateľstvá, realizuje svoje záľuby, získava, triedi, ale aj distribuuje informácie, komunikuje najrôznejšími kanálmi, zdieľa svoje myšlienky, buduje svoju identitu.

Táto skutočnosť si vyžaduje realizáciu výskumov, ktoré by sa sústredili na obsah vznikajúci pre mladých ľudí v tomto virtuálnom svete a zároveň na obsahy, ktoré mládež na internete vytvára, zdieľa a distribuuje svojim rovesníkom. Jedným z nich je výskum On-line generácie: informácie, komunikácia a digitálna participácia mládeže v informačnej spoločnosti, ktorý sa na Slovensku realizoval v priebehu roku 2009.

Je dôležité si uvedomiť, že obrovské množstvo potenciálnych informácií a zdrojov, ktoré mládež na internete vytvára a zároveň prijíma, je zatiaľ pomerne málo preskúmaným územím. Participácia mládeže na verejnom živote totiž môže mať (a v súčasnosti už i má) aj iné, ako klasické formy zahŕňajúce napr. účasť v žiackych a študentských radách, mestskom mládežníckom parlamente a pod. Do popredia čoraz viac vystupujú postmoderné formy digitálnej participácie, ktoré sú pre mladú populáciu veľmi atraktívne a prirodzené.

Účasť mladých ľudí v rôznych záujmových komunitách pôsobiacich vo virtuálnom prostredí môže mať (a často i má) výrazný participačný rozmer. Ide o veľmi rozsiahly súbor najrôznejších virtuálnych spoločenstiev, ktoré spolu nielen diskutujú, ale aj zdieľajú informácie týkajúce sa spoločných záujmových aktivít, ktoré nemusia byť len voľnočasového, ale i proaktívneho charakteru. Dôkazom sú komunity venujúce sa enviromentálnym otázkam, ochrane zvierat, života v obci, škole, neformálnemu vzdelávaniu, prezentácii vlastnej umeleckej tvorivosti a pod.

Osobitnou kapitolou je „virtuálny život“ rôznych subkultúr mládeže prejavujúcich sa navonok ako malé zoskupenia mladých ľudí schopných “mimoriadnej akcie” na verejnosti. Ide o hnutia mládeže pôsobiace v sfére kultúrnej (grafiti, hip-hop, techno, emo, kluby fanúšikov ap.), politickej (extrémistické hnutia, skenheads, anarchisti ap.), spirituálnej (sekty ap.), športovej (fanúšikova rôznych klubov ap.) a v mnohých ďalších oblastiach.

Všetky tieto formy digitálnej participácie umožňujú mladým ľuďom ovplyvňovať myšlienkové, ale často i názorové a sociálne aspekty života nielen v úzkej, ale i veľmi širokej komunite ich rovesníkov, bez ohľadu na geografické, ekonomické či kultúrne hranice.

Pri konštruovaní nášho výskumu sme aj na základe skúseností zo zahraničia predpokladali, že u väčšej časti mladých ľudí prevláda využívanie internetu za účelom zábavy. To však vonkoncom nevylučuje (a výstupy nášho výskumu to i potvrdili), význam tejto formy komunikácie pri príprave na vyučovanie a rozvíjaní zručností a kľúčových kompetencií využiteľných v školskom i mimoškolskom živote. Pri správnom usmernení a citlivom prístupe k mladým ľudom môže virtuálna komunikácia prispieť k rozvoju kreativity, organizačných schopností, osvojovaní cudzích jazykov, multikultúrnom dialógu a mnohých ďalších oblastiach života a socializácie mladých.

Výskum On-line generácie: informácie, komunikácia a digitálna participácia mládeže v informačnej spoločnosti a ním formulované závery a odporúčania by mali poslúžiť ako vhodný podkladový materiál pre lepšie porozumenie mladej generácii a systematickému prístupu k tvorbe mládežníckych politík, ktoré budú v súlade s najnovšími trendmi a prístupmi k pochopeniu dnešnej on-line generácie.

Ciele výskumu

Cieľové tematické okruhy

Výskum sa zameral najmä na nasledovné cieľové tematické okruhy:

  • Kvalitatívna a kvantitatívna analýza každodenného súžitia mladých ľudí s novými médiami (I.časť výskumu)
  • Kvalitatívna a kvantitatívna analýza webových stránok a ďalších internetových aplikácií, ktoré sú vytvárané priamo mladými ľuďmi, prípadne, ktorých publikom je mládež, ale ich tvorcami sú dospelí, ich organizácie, agentúry inštitúcie a pod. + vytvorenie systematickej databázy takýchto zdrojov. Kvalitatívna a kvantitatívna analýza webových stránok a ďalších internetových aplikácií, ktoré sú vytvárané a zároveň zdieľané osobitnými subkultúrami mládeže. (II.časť výskumu)

Prvá časť výskumu bola zameraná na nasledovné aspekty (tematické okruhy) súžitia mladých ľudí s digitálnymi médiami.

Tematický okruh 1: Mladí ľudia a on-line správanie
Tematický okruh 2: Mladí ľudia a on-line sociálne siete
Tematický okruh 3: Mladí ľudia a on-line práca s informáciami
Tematický okruh 4: Mladí ľudia a on-line bezpečnosť
Tematický okruh 5: Mladí ľudia a on-line učenie
Tematický okruh 6: Mladí ľudia a on-line participácia
Tematický okruh 7: Mladí ľudia a on-line identita

Druhá časť výskumu bola zameraná na internetové aplikácie a komunikačné nástroje vytvárané, zdieľané a používané mladými ľuďmi.

Išlo o mapovanie, kategorizáciu a analýzu on-line obsahov:

a) ktoré mladí ľudia sami vytvárajú v prostredí internetu
b) ktorých hlavným adresátom sú mladí ľudia

Ďalším cieľom nášho záujmu bol participačný rozmer on-line komunikácie mladých ľudí a jeho prejavy vo forme konkrétnych obsahov, ktoré zdieľajú v prostredí internetu.

Objekt výskumu

  • Mladí ľudia vo veku od 13 rokov
  • Internetové aplikácie a komunikačné nástroje vytvárané, zdieľané a používané mladými ľuďmi

Hypotézy výskumu

Hypotézy, ktoré mal výskum potvrdiť, alebo vyvrátiť, boli sformulovali do nasledovných problémových okruhov:

Hypotéza 1: Nové médiá v každodennom živote mladých ľudí zohrávajú kľúčovú úlohu. Používajú ich predovšetkým na zábavu, vzájomnú komunikáciu, ale aj na rôzne neformálne a zväčša neorganizované formy digitálnej participácie, rozvoj vlastnej kreativity, posilňovanie vlastnej identity a tzv. učenie sa od rovesníkov (Peer Based Learning)

Hypotéza 2: Mládežou zdieľané hodnoty a normy v oblasti vlastnej identity, gramotnosti a participácie na veciach verejných sa výrazne menia a postupne sa presúvajú do krajiny nových médií a on-line komunikácie. Mladí ľudia sú hlavnými aktérmi jedinečného historického procesu v rámci ktorého dochádza k postupnému prepájaniu generačnej identity s technologickou identitou. Nová on-line generácia si túto jedinečnosť intuitívne uvedomuje a aj z tohto dôvodu vníma ľudí, ktorí stoja mimo tohto prúdu, s určitým dešpektom.

Hypotéza 3: Nové médiá a on-line komunikačné nástroje zásadne menia spôsoby, akými sa mladí ľudia začleňujú do spoločnosti, učia sa, nadväzujú vzťahy s rovesníkmi, rozvíjajú svoje záujmy a záľuby. Skrytý potenciál tohto nového fenoménu nie je zatiaľ dostatočne využívaný lepšie pochopenie a kooperáciu s mladým ľuďom zo strany formálnych a neformálnych inštitúcií pracujúcich s mládežou.

Metodika výskumu a výskumná vzorka

V prvej časti výskumu bol zrealizovaný reprezentatívny celoslovenský prieskum na vzorke 3350 respondentov. Použitá bola technika on-line dotazníka a on-line zberu dát. Respondenti mohli dotazník vyplniť iba na tento účel špeciálne vytvorenej webstránke

Respondenti boli vyzvaní na účasť vo výskume viacerými formami – priamym mailovým oslovením, zverejnením linky na on-line dotazník na sociálnych sieťach, na webovej stránke www.infolandsr.wordpress.com. Informácia o konaní výskumu bola zaslaná aj poštou na 160 škôl zo všetkých krajoch Slovenska.

Použitá technika bola správne zvolená a jej aplikácia na cieľovú skupinu zabezpečila dostatočný objem reprezentatívnych dát, ktoré sme v ďalších fázach výskumu analyzovali. Použité techniky kvantitatívny a kvalitatívny audit webových stránok, pozorovanie a analýza konkrétnych internetových aplikácií a profilov, desk research relevantných tém.

Závery a hlavné zistenia výskumu

  • On-line generácia čoraz viac času trávi v digitálnom svete. Nadväzuje v ňom nové priateľstvá, realizuje svoje záľuby, získava, triedi, ale aj distribuuje informácie, komunikuje najrôznejšími kanálmi, zdieľa svoje myšlienky, buduje svoju identitu. Výskum potvrdil našu vstupnú hypotézu, podľa ktorej nové médiá zohrávajú v každodennom živote mladých ľudí kľúčovú úlohu. Empirické dáta potvrdili, že ich používajú predovšetkým na zábavu, vzájomnú komunikáciu a v menšej miere aj na rôzne neformálne a zväčša neorganizované formy digitálnej participácie.
  • Prístup k vysokorýchlostnému internetu je na Slovensku čoraz bežnejšou záležitosťou. On-line generácia na jednej strane potrebuje byť neustále v spojení s rovesníkmi prostredníctvom sociálnych sietí, avšak samotné pripojenie k internetu väčšinou prebieha v súkromí domova. Výstupy výskumu naznačili, že na Slovensku stále existujú výrazné rezervy v inovatívnych formách využitia informačno-komunikačných technológií v školskom prostredí i v procese neformálneho vzdelávania a mládežníckych voľnočasových aktivít.
  • Facebook, MySpace a ďalšie sociálne siete sa stávajú akousi občianskou spoločnosťou tínedžerskej kultúry. Obľúbené sú medzi staršími žiakmi základných a predovšetkým medzi stredoškolákmi a vysokoškolákmi. Mimoriadnu popularitu medzi mladými ľuďmi má četovanie (z anglického slova chat), ktoré je rozšírené najmä mladších vekových kategórií tínedžerov. Jednou z príležitostí vyplývajúcich z týchto čoraz populárnejších fenoménov je podľa našich zistení zdieľanie skúseností s ostatnými rovesníkmi, výmena informácií, názorov, rozvíjanie schopností diskusie, obhajovania vlastných názorov, logickej argumentácie.
  • Dnešní mladí ľudia preferujú najmä obrazové a zvukové informácie. Zo získaných údajov vyplýva, že viac ako textové dokumenty sú pre nich príťažlivé profily a stránky, v ktorých sú použité fotografie , videá, zvukové súbory a rôzne interaktívne a multimediálne prvky.
  • Jednou z priorít on-line generácia je záujem byť neustále v kontakte s rovesníkmi. Výsledky výskumu potvrdili ďalšiu z našich hypotéz, podľa ktorej nové médiá a on-line komunikačné nástroje zásadne menia spôsoby, akými sa mladí ľudia začleňujú do spoločnosti a nadväzujú vzťahy s rovesníkmi. Trendom je jav, ktorý možno nazvať ako digitálna socializácia. Vyplýva z nich, že súčasní mladí ľudia udržiavajú prostredníctvom internetu kontakty s často veľmi širokými skupinami priateľov a známych. Rozširovanie tohto zoznamu kontaktov je pre nich úplne prirodzenou záležitosťou.
  • Internetová komunikácia mladých ľudí nie je až natoľko virtualizovaná, ako sa na prvý pohľad môže zdať. Väčšina z nich považuje tento spôsob komunikácie za akési rozšírenie a obohatenie už existujúcich rovesníckych kontaktov. Na druhej strane však menší záujem o komunikáciu s ľuďmi mimo vlastnej komunity možno považovať aj za isté negatívum. Obmedzujú sa tým totiž existujúci potenciál interkultúrneho dialógu, ktorý sa v podobe globálnej internetovej komunikácie ponúka. Nevyužité rezervy vidíme aj možnostiam neformálneho jazykového vzdelávania v prostredí sociálnych sietí.
  • Pomerne rozšírené presvedčenie o tom, že internet prispieva k anonymite a odosobneniu komunikácie medzi mladými ľuďmi sa nepotvrdil. V rámci diskusií, četovania a účasti v sociálnych sieťach teda nevystupujú anonymne, ale prezentujú o sebe primerané množstvo informácií. Odosobnenú formu komunikácie a používanie falošnej identity používa zriedkavo 23 % respondentov a občas necelých 10 % účastníkov prieskumu.
  • Paleta komunikačných aktivít používaných mladými obyvateľmi Slovenska veľmi široká. Okrem priameho kontaktu v rámci sociálnych sietí a četovacích programov sa zapájajú aj do diskusií, píšu komentáre a poznámky k rôznym témam, ktoré ich zaujali. Z hľadiska rozvíjania kľúčových kompetencií považujeme za pozitívny signál záujem mladých ľudí o účasť v diskusiách a vyjadrovaní vlastných, často kritických, názorov a postojov k rôznym otázkam života spoločnosti.
  • Aktívny prístup k diskusii v digitálnom prostredí čiastočne spochybňuje relatívne rozšírenú tému o nezáujme mladých ľudí o dianie v spoločnosti a veci verejné. Takmer 40 % respondentov uviedlo, že sa zapája do diskusií, ktoré sú umiestnené na iných webových stránkach, blogoch a profiloch. Tento moment považujeme za zaujímavý aj z hľadiska participácie. Pre objektívnosť však treba uviesť, že veľká časť týchto debát a komentárov sa netýka celospoločensky relevantných tém, ale skôr zábavných a lifestylových okruhov. Domnievame sa však , že aj diskusia o takýchto (mládeži veľmi blízkych tematických okruhoch) významne prispieva k prirodzenému rozvoju niektorých ich kľúčových kompetencií (schopnosť diskutovať a obhajovať v diskusii svoje názory a stanoviská, schopnosť logickej argumentácie , hodnotenie rôznych udalostí a informácií formou komentovania a vyjadrovania vlastného názoru ap.)
  • Závažným zistením je zdrvujúci nezáujem mladých o oficiálnu on-line prezentáciu väčšiny občianskych a politických aktivít. Až 81 % respondentov uviedlo, že sa vôbec nezaujímajú o témy súvisiace s politickými stranami a hnutiami. Podobne dopadli i stránky vládnych a samosprávnych inštitúcií (80 %). Tieto údaje sú žiaľ tiež veľmi podobné, ako v podobných prieskumoch realizovaných v západnej Európe, kde medzi malými taktiež prevláda výrazný nezáujem o politiku a veci verejné.
  • Ukázalo sa, že záujem o oficiálne spoločenské a politické otázky je u mladých celkovo na veľmi nízkej úrovni. Omnoho vyššia je však miera záujmu o účasť v záujmových komunitách, ktoré reprezentujú mládežníckej mentalite a zmýšľaniu veľmi blízke témy. Práve tu možno pozorovať postmoderné formy participácie týkajúce sa rôznych záujmových aktivít. Výsledky naznačujú vysoký záujem o stránky a fóra venované alternatívnej mládežníckej kultúre (hip-hop, techno, Emo, grafity a pod.), ale aj stránky a fóra venované kultúrnym (napr. kluby fanúšikov ap.) či športových aktivitám.
  • Výsledky výskumu dokazujú, že viac ako polovica zúčastnených mladých ľudí sa zaujíma aj o praktické informácie týkajúce priamo ich každodenného života. Najväčší záujem respondenti prejavujú o stránky s informáciami o možnostiach práce, štúdia, brigád a výmenných pobytov v zahraničí, ale aj weby informujúce o možnostiach trávenia voľného času a vzdelávania.
  • Nové médiá výrazne zmenili spôsoby, akými sa mladí ľudia začleňujú do spoločnosti a učia sa. Tento fakt aj v našich podmienkach vyvoláva nový súbor otázok a problémových okruhov, ktorými by sa mali vážne zaoberať všetci aktéri podieľajúci sa na práci s mládežou.
  • Na význame naberá i fenomén takzvaného „rovesníckeho učenia“. Komunikáciu prostredníctvom sociálnych sietí, četovania a ďalších nových médií vnímajú mladí aj ako dôležitý nástroj k získavaniu nových poznatkov, vedomostí a informácií. Tie sa môžu týkať jednak formálneho, ale i neformálneho učenia. Obdobné postupy „rovesníckeho učenia“ aplikujú aj pri získavaní informácií a poznatkov, ktoré súvisia s ich záľubami a voľnočasovými aktivitami.
  • Zásadnou otázkou on-line identity mladých ľudí je otázka či ich „posadnutosť“ virtuálnou komunikáciou ovplyvňuje aj ich face-to-face vzťahy. on-line generácia komunikáciu prostredníctvom sociálnych sietí a četovania nevníma ako doplnkovú činnosť, alebo zábavu, ale skôr nevyhnutnú súčasť ich sociálnej existencie. Tieto fenomény sa v ich životoch sústreďujú skôr na podporu vzťahov z reálneho života, namiesto toho, aby ich nahrádzali.
  • V optike mladých respondentov nie je základom týchto nových vzťahov vonkoncom žiadne odosobnenie, rúcanie sociálnych väzieb, či revolta voči svetu dospelých. Príslušníci digitálnej generácie naopak sami seba vnímajú ako veľmi pragmaticky a prakticky založených jedincov, ktorí za dôležité témy považujú nielen zábavu a uspokojenie vlastných potrieb, ale aj dialóg, diskusiu, solidaritu a on-line participáciu na veciach, na ktorých ich záleží a ktoré považujú za dôležité.
  • Relatívne vysoký stupeň solidarity k ľuďom mimo ich prostredia (digitálni prisťahovalci, resp. digitálne negramotní). Časť mladých ľudí ich síce vníma s určitým dešpektom, ale zároveň k nim prejavujú relatívne vysokú mieru tolerancie a pochopenia. Mladí ľudia si síce intuitívne, ale pritom veľmi dobre uvedomujú vzťah bipolárneho postavenia digitálnych domorodcov a digitálnych prisťahovalcov.

Odporúčania výskumu

  • Podporovať prístup ku kvalitným službám v oblasti e-začleňovania mladých ľudí. Do týchto aktivít by sa mala zapojiť predovšetkým neorganizovaná a znevýhodnená mládež. Cieľom je eliminácia prehlbovania tzv. digitálnej priepasti medzi jednotlivcami a skupinami s prístupom k najnovším technológiám a tými, ktorí prichádzajú zo sociálne menej podnetného prostredia.
  • Zabrániť akýmkoľvek formám sociálneho vylúčenia z dôvodu nedostatočnej úrovne digitálnej gramotnosti. Podporovať programy neformálneho jazykového vzdelávania so zapojením e-learningu a sociálnych sietí (dobrým príkladom tohto typu projektov je www.livemocha.com)
  • Podporovať „učenie sa občianskej participácii“ a účasti na zastupiteľskej demokracii s využitím digitálnych foriem mládežníckej participácie (napr. siete na on-line pripomienkovanie miestnej, regionálnej i celoštátnej legislatívy, prezentácia žiackych a školských parlamentov v sociálnych sieťach typu Facebook, on-line diskusiu medzi európskymi inštitúciami a mladými ľuďmi ap.)
  • Prispôsobiť obsahové, formálne a technické štandardy informačných a poradenských služieb pre mládež najnovším trendom Web 2.0. (videosekcie, RSS, podcast ap.)
  • Organizovať školenia a tréningy pre ľudí pracujúcich s mladými ľuďmi v rámci voľnočasových a záujmových aktivít mimo školského vyučovania. Vzdelávacie aktivity by mali byť zamerané hlavne na spoznanie nových digitálnych technológií a komunikácie prostredníctvom nových médií a sociálnych sietí.
  • Organizovať školenia a tréningy pre mladých ľudí a mládežníckych pracovníkov so zameraním na on-line bezpečnosť a nástrahy internetovej komunikácie
  • Podporovať projekty zamerané na rozvoj zručností a tvorivých aktivít v oblasti vlastnej mediálnej produkcie mladých ľudí, ale aj mládežníckych lídrov a pracovníkov s mládežou.
  • Podporovať vytváranie vlastných mládežníckych médií (internetové televízie, rádia, diskusné fóra, komunitné portály ap.) ako efektívny spôsob začleňovania mladých ľudí do občianskej spoločnosti a života v komunite. Podporovať sieťovanie regionálnych, národných i európskych aktérov zapojených do aktivít v oblasti e-participácie mládeže a využívania nových mediálnych technológií v práci s mladými ľuďmi.
  • Využiť prirodzenú kreativitu mladých ľudí v prostredí nových médií. Bolo by vhodné podporovať formou súťaží, seminárov, ale i grantových programov kreatívne využívanie nových médií, ktoré mladých ľuďom umožňujú bez väčších bariér vytvárať a distribuovať vlastné multimediálne a interaktívne obsahy.
  • Podporovať aktívnejšie využívanie nových technológií s cieľom posilniť mladé talenty a vzbudiť ich záujem o umenie, inovácie a vedu.
  • Zvážiť zriadenie štartovacích fondov, ktoré by mladým ľuďom umožnili rozbehnúť vlastné podnikanie v oblasti internetovej komunikácie a nových médií.
  • Zabezpečiť efektívnu prezentáciu programov Mládež v akcii a ADAM aj v on-line prostredí, ktoré navštevuje väčšina mladých ľudí (sociálne siete, četovacie programy, populárne webové služby ap.)

Publikácie

Vrabec, Norbert: On-line generácia: informácie, komunikácia a digitálna participácia mládeže v informačnej spoločnosti (836.87 KB), 1. vyd. Bratislava: IUVENTA, 2010.

Dostupnosť dotazníka:
nie je prístupný pre verejnosť

Dostupnosť dátového súboru:
nie je prístupný pre verejnosť

Citácia:
Vrabec, Norbert: ON-LINE GENERÁCIA: informácie, komunikácia a digitálna participácia mládeže v informačnej spoločnosti, 1. vyd. Bratislava: IUVENTA, 2010.