Identifikačný list výskumuID: DAVM 026

Autori výskumu: Slovenský výbor pre UNICEF (autori záverečnej správy: Peter Guráň, Slovenské národné stredisko pre ľudské práva; Jarmila Filadelfiová, EsFem)
Obdobie zberu dát: 24.3.-1.4.2009
Zber dát: Agentúra FOCUS, s.r.o.

Abstrakt

Ak chceme práva detí uplatňovať, je viac ako samozrejmé, že potrebujeme vedieť, čo o nich vedia deti a čo si o nich myslia. Potrebujeme pokiaľ možno objektívne a v čo najvyššej možnej miere reprezentatívne poznatky. Výskum ponúka pohľad na uplatňovanie práv detí v našej krajine z ich vlastného, detského uhla pohľadu (presnejšie – z pohľadu detí pred ukončením základnej školy). Bezprostredným podnetom pre výskum bolo jednak okrúhle výročie Dohovoru o právach dieťaťa, keďže práve v roku 2009 (20. novembra) uplynulo dvadsať rokov od prijatia tohto dokumentu na pôde OSN; a jednak kampaň Rady Európy za úplný zákaz fyzických trestov detí. Výskum si nekládol si za cieľ komplexne popísať situáciu v uplatňovaní práv detí na Slovensku, sústreďoval sa na dva základné problémové okruhy: 1. prvým (vzhľadom na výročie Dohovoru) bola otázka informovanosti detí o ľudských právach a právach dieťaťa a hodnotenie aktuálnej situácie na Slovensku v ich uplatňovaní; 2. druhým okruhom (vzhľadom na prebiehajúcu kampaň Rady Európy za úplný zákaz fyzických trestov detí) boli skúsenosti a postoje detí k násiliu a fyzickým trestom.

Metodika výskumu a výskumná vzorka

Zadávateľom výskumu bol Slovenský výbor pre UNICEF, ktorý spolu s autormi záverečnej správy pripravil otázky do dotazníka (spolu 33 otázok, z toho 28 meritórnych). Údaje sa zbierali metódou štandardizovaných rozhovorov (face-to-face interviews) zaznamenávaných do dotazníka. Zber empirických údajov prebiehal v dňoch 24.3 – 1.4.2009 (agentúra FOCUS). Výskum sa uskutočnil prostredníctvom siete vyškolených anketárov na reprezentatívnej vzorke 407 detí posledných troch ročníkov základnej školy, t.j. 7.-9. trieda (13 – 15 rokov). Respondenti a respondentky sa vyberali na základe kvótneho výberu: výberovými znakmi boli pohlavie, vek, veľkosť sídla a región (kraj) bydliska. Veľkosť výberovej vzorky umožňuje zovšeobecniť základné výsledky prieskumu (prvostupňové údaje) na populáciu detí vo veku 13 – 15 rokov s maximálnou odchýlkou ± 4,9%. Zloženie súboru podľa pohlavia bolo vyrovnané – polovica chlapcov a polovica dievčat; podľa veku a školskej triedy tiež – každý z troch vytýčených vekových skupín a ročníkov mal vo výskumnej vzorke približne tretinové zastúpenie.

Výsledky výskumu

Jednou zo základných podmienok úspešného napĺňania Dohovoru o právach dieťaťa je dostatok informácií o Dohovore a jednotlivých právach z neho vyplývajúcich. Článok 42 zaväzuje krajiny široko informovať o zásadách a ustanoveniach Dohovoru medzi dospelými, ako aj medzi deťmi. Ako je to s informovanosťou detí Slovenska krátko pred ukončením základnej školy?

  • Z výskumu vyplýva, že deti posledných troch ročníkov ZŠ na Slovensku disponujú istým objemom poznatkov o právach detí a vedia k tejto téme zaujať vlastné stanovisko.
  • Zároveň ale pomerne veľký podiel detí nie je spokojných s rozsahom a množstvom ponúkaných informácií.
  • S vekom detí narastá úroveň poznatkov a zvyšuje sa i vyhranenosť a kritičnosť hodnotiacich postojov k tejto téme rozhodujúci je prechod medzi 7. a 8. triedou).
  • Ukázalo sa, že viac ako polovica 13 – 15-ročných detí o Dohovore nikdy nepočula alebo si nie je istá.
  • Na druhej strane výskum potvrdil fakt, že väčšina detí pozná a vie vymenovať viaceré detské práva a mnohé z nich vedia posúdiť aktuálny stav spoločenskej garancie ich dodržiavania.
  • Konkrétne napr. na otázku „Vedel/-a by si vymenovať aspoň 3 práva detí?“ až 90 % detí uviedlo aspoň 1 právo; viac ako ½ uviedla 3 práva – pričom reflektovali takmer všetky články Dohovoru (väčšinou uvádzali voľné formulácie, nie citácie z dokumentu). Čoho sa odpovede dotýkali: 1. Právo na vzdelanie /právo chodiť do školy, mať možnosť učiť sa, študovať, právo na vedomosti…/; 2. Právo na ochranu pred násilím či týraním a zanedbávaním /zákaz fyzických trestov, bitia, týrania, šikanovania…/; 3. Právo na rodičovskú starostlivosť /právo na rodinnú starostlivosť a lásku, výchovu v rodine, na domov, obidvoch rodičov, právo vyrastať s rodičmi, vyrastať doma v láske …/; 4. Právo na vlastný názor a možnosť vyjadriť sa /hovorili o slobode názoru, slobode prejavu, právo vyjadriť názor, aby názory detí boli vypočuté …/; 5+ Ostatné práva /právo na meno, právo na štátnu príslušnosť, právo na súkromie, právo na zdravotnú starostlivosť, právo na oddych a voľný čas a iné/.
  • Na otázku „Čo by sa podľa Tvojho názoru malo v dodržiavaní práv detí na Slovensku zlepšiť?“ väčšina detí návrh na zlepšenie uviedla, pričom takmer ½ skúmaných detí sformulovala viac ako jeden návrh. Čoho sa odpovede dotýkali: 1. Oblasť násilia, telesných trestov a šikanovania; 2. Oblasť rešpektovania názorov detí a účasť detí na rozhodovaní; 3. Oblasť šancí pre znevýhodnené skupiny detí; 4. Oblasť chudoby a sociálnej podpory; 5. Oblasť vzdelávania a školstva; 6+. Oblasť rodičovskej starostlivosti a prístupu; Oblasť informovanosti o právach dieťaťa; Oblasť trávenia voľného času a hier; ako aj – bezpečnosť detí, dodržiavanie zákonov dospelými, dorovnanie statusu detských práv s právami dospelých, rovnosť šancí, kontrola a pod.
  • Z analýzy vyplynula silná pozitívna korelácia medzi rastúcou úrovňou vedomostí detí a rastúcou vzdelanostnou úrovňou rodičov.
  • Poukazuje na priamy vplyv rodiny a rodinného zázemia na vedomosti a formovanie názorov detí na ľudské práva. Ale aj na nepriamy vplyv rodiny – napr. cez (ne)rovnosť šancí pri výbere školy, záujmového krúžku a podobne.

RE vedie aktuálne kampaň za nulovú toleranciu k fyzickým trestom detí. Slovensko má niektoré veci legislatívne upravené (zákaz fyzických trestov v školách a zariadeniach starostlivosti o deti), tolerancia dospelej populácie k použitiu fyzických trestov vo výchove rodičov je ale stále vysoká – u bežnej verejnosti i politikov. Prežívajú silné stereotypné predstavy o „správnej“ výchove detí a starých „výchovných prostriedkoch“. Výskumné zistenia priblížili skúsenosti, názory a postoje detí k násiliu a fyzickým trestom:

  • Z detí SR vo veku 13 – 15 rokov absolútna väčšina zásadne odmieta použitie akýchkoľvek telesných trestov – na rozdiel od dospelých je u detí nulová tolerancia k fyzickým trestom takmer skutočnosťou.
  • Odmietanie telesných trestov koreluje najmä so vzdelaním rodičov a veľkosťou bydliska (u detí rodičov s nižším stupňom vzdelania, z menších obcí, inej ako slovenskej národnosti je akceptácia trestov vyššia), prejavil sa i súvis so skúsenosťou s násilím vo svojom okolí.
  • Osobné skúsenosti s násilím sa u detí viažu najmä na prostredie školy, kamarátskych skupín a miesta pre voľno-časové aktivity mladých. Potvrdila sa bohatá skúsenosť detí s násilím vo virtuálnej realite.

*Konkrétne údaje a vyjadrenia pozri v priložených dokumentoch.

Odporúčania z výskumu

  • Signalizovaný nárast informovanosti o právach dieťaťa najmä v posledných dvoch rokoch povinnej školskej dochádzky poukazuje na neskorý začiatok s ich výučbou a na nesystematičnosť výučby detských práv v priebehu celého vzdelávacieho procesu. Rozdiely v poznatkovej úrovni detí poukazujú na dôležitosť náležitej odbornej prípravy pedagógov a pedagogičiek pre tieto témy, ako aj dôležitosť špecializácie pre túto oblasť výučby.
  • Na základe zistených rozdielov v úrovni poznania detských práv podľa veľkosti sídla, národnosti a rodinného zázemia detí možno konštatovať potrebu zvýšenej pozornosti pri výchove a osvete venovanej deťom žijúcim prevažne v menších obciach, ktoré sú inej ako slovenskej národnosti a žijú v rodinách s nízkou vzdelanostnou úrovňou rodičov.
  • Zistený stav ohľadne osobných skúseností detí s násilím a postojov k fyzickým trestom nastoľuje potrebu pokračovať v tlaku za nulovú toleranciu fyzických trestov, hľadať účinnejšie spôsoby garancie bezpečnosti detí a ochrany pred násilnými prejavmi vo verejnom i domácom prostredí, ako aj pred negatívnym vplyvom prezentácie násilia v masovokomunikačných prostriedkoch a médiách.

Dostupnosť dátového súboru:
nie je prístupný pre verejnosť

Dostupnosť výskumných nástrojov:
dotazník nie je prístupný pre verejnosť

Záverečná prezentácia výskumu:
Konferencia UNICEF a SNSLP dňa 20.10.2009, NR SR – Bratislava

Ďalšia dokumentácia: