Identifikačný list výskumu ID: DAVM 014

Autor výskumu: Ladislav Macháček, Mária Bošňáková, Mária Dugovičová, Slovenská spoločnosť pre výskum mládeže/SYRS, Bratislava
Obdobie zberu dát: 2007
Zber dát: ASA s r.o, Bratislava

Abstrakt

Na prelome mesiacov október a november 2005 (870 respondentov) a 2007 (934 respondentov) sme uskutočnili sociologické výskumy študentov vysokých škôl na Slovensku. Ich poslaním bolo priniesť dôležité informácie o ich názoroch a postojoch, ako aj vedomostiach a kompetenciách orientovať sa v zložitej oblasti občianskeho a politického života. Predovšetkým sme nazreli do problematiky rozvoja účasti študentov na samospráve ich vlastnej strednej školy. Výskum umožnil získať niekoľko informácií o činnosti akademických senátov na vysokých školách v SR ako aj o Rade študentov vysokých škôl.

Ciele projektu a predmet výskumu

Ciele

Výskum v roku 2005 bol koncipovaný ako východisko pre monitoring indikátorov životnej situácie vysokoškolskej a stredoškolskej mládeže na Slovensku, v ktorom oblasť politickej a občianskej participácie mládeže má svoje dôležité miesto. Výskum v roku 2007 umožňuje v niektorých oblastiach priniesť poznatky umožňujúce objasniť isté trendy participácie mladých ľudí na občianskom živote konfrontujúc ich názory a postoje, správanie, politické znalosti a občianske kompetencie tak ako si to vyžaduje pripravovaná koncepcia monitoringu občianskej a politickej participácie v Európskej únii.

Predmet výskumu

  1. premeny politickej a občianskej participácie študujúcej mládeže od roku 2005 do roku 2007
  2. úroven politických vedomostí vysokoškolákov na podklade testov politických znalostí a čitateľskej gramotnosti
  3. participácia, motivácie a očakávania študentov na fungovaní školskej samosprávy , najmä na činnosti akademických senátov.
  4. získať informáciu či študenti vedia o existencii Rady študentov vysokých škôl

Výsledky výskumu

I. Politická socializácia vysokoškolskej mládeže

1.1. Celkový záujem o politiku dosahuje u vysokoškolákov 38%. Nemá žiadny záujem o politiku 20%. Prekvapuje až to, že tí, ktorí majú záujem o politiku sa politicky polarizujú. Z pôvodne veľkej skupiny zastávajúcej pozíciu „zlatého stredu“ na škále „ľavica a pravica“ v roku 2005 sa v roku 2007 presúva relatívne veľká skupina študentov smerom od stredu na ľavo i na pravo. Môžeme teda hovoriť o výraznejšej politickej polarizácii študujúcej mládeže na vysokých školách. V prípade vysokoškolákov je jednoznačné posilňovanie pravicovej orientácie nielen na úkor stredovej pozície, ale aj na úkor pôvodne ľavicovo orientovaných vysokoškolákov. Pre vysokoškolákov platí, že dôvera k politikom, politickým stranám, parlamentu v roku 2007 je relatívne nízka (10-15%). Pre vysokoškolákov sa v podstate nič nezmenilo na štruktúre dôvery(17,1% a 18,9%) a nedôvery (42,4% a 44,1%) k vláde SR v porovnaní rokov 2005 a 2007.

Európske inštitúcie (Európska komisia a Európsky parlament) i mimovládne organizácie (Greenpeace, Amnesty International), majú vyššiu dôvera (38%) ako nedôveru.

1.2. Očakávania mladých ľudí ako sa im bude dariť v budúcnosti v porovnaní s ich rodičmi boli v roku 2005 celkovo optimistické. Očakávania vysokoškolákov ohľadne ich budúcnosti boli optimistickejšie v roku 2005 (60%) a ako v roku 2007 (55%). Svoju budúcnost hodnotia aj tak, že „ bude horšia“ (18% v roku 2007, v roku 2005 iba 10%).

1.3. Hodnotovo-politické orientácie študentov, ktorými reagujú na najaktuálnejšie spoločenské problémy, sa menia.

Osobnú vinu za nezamestnanosť v súčasnosti pripisujú vysokoškoláci už oveľa viac ako pred dvomi rokmi samotným ľudom bez zamestnania. Polarizuje sa postoj k imigrantom, ktorí prichádzajú na Slovensko. Stredové, nerozhodné postoje ohľadne imigrácie sa posilnili u vysokoškolákov .V roku 2005 sa priklonilo k postoju „ani,ani“ 24,7% , ale v roku až 36,9% vysokoškolákov. V hodnotení rovnosti chudobných a bohatých občanov pred zákonom sa v podstate nič nezmenilo. „Nerovnosť pred zákonom“ na Slovensku konštatuje v roku 2007 75% študentov vysokých škôl. Dochádza k radikalizácii stúpencov trestu smrti. Vysokoškoláci prehlasujú, že takúto úpravu trestu by podporilo 56%. V roku 2005 to bolo iba 50,7% vysokoškolákov.. Priznačný je odklon od silnej politickej osobnosti, od tzv.silného muža, ktorý by riešil zložité problémy Slovenska. Posilnili sa odporcovia silného vodcu u vysokoškolákov z 40,6% v roku 2005 na 49,3% v roku 2007. Približne 55% vysokoškolákov sa domnieva, že by malo byť viac žien v politike. Silných odporcov žien v politike nie je veľa. Skôr možno konštatovať,že je tu väčšia skupina s neujasneným postojom k tejto otázke. Približne 27% vysokoškolákov odpovedalo pozitívne na otázku či Európska únia značí pre nás trend straty národnej kultúry a tradícií. V roku 2005 ich bolo iba 21,6%. Orientácia vysokoškolákov na výchovu detí k disciplíne a poslušnosti v rodine a v škole patrí k tej hodnote, s ktorou je najvšeobecnejší konsenzus medzi študujúcou mládežou (78%)

II. Občianska participácia vysokoškolákov- tradičné a netradičné formy

2.1. Výsledky výskumu potvrdili , že vysokoškoláci uprednostňujú najmä športové a kultúrne združenia. Mládežnícke združenia získali si nielen nových členov- aktívnych organizátorov-5,6% a členov pasívnejších 4,7%, ale aj nových sympatizantov, ktorí nie sú jej členmi , ale sa radi zúčastňujú jej otvorených podujatí a programov či už pravideľne alebo iba občas podľa svojho záujmu. V roku 2007 ich bolo už 24,3 percent.

2.2. Dôvod ich nezáujmu o činnosť občianskych združení je nedostatok voľného času. Mnohí nevnímajú združenie mládeže ako možnosť osobnej sebarealizácie, ale skôr ako miesto, kde sa ponúka nejaká možnosť niečo „spotrebovať“ (nenašiel som, neviem). Iní môžu byť členmi iných ako mládežníckych združení a dokonca sme našli i takých, ktorí zásadne odmietajú združovanie ako cestu alebo spôsob ako dosiahnuť nejaký cieľ.

2.3. Najfrekventovanejšou formou netradičnej občianskej aktivity sú finančné príspevky alebo dary na rozmanité aktivity ekologického alebo charitatívneho charakteru. Výsledky v roku 2005 (66.7%) a v roku 2007 (79,6%) naznačujú, že ide o neobyčajne významnu formu občianskej participácie.

2.4. Volebná participácia vysokoškolákov je relatívne vysoké. Ak budeme porovnávať rok 2005„vždy“ (57%) a rok 2007 „vždy a často“ (61%) máme tu približne rovnaké skupiny študentov, ktorí sa zúčastnili nejakého volebného procesu.To nesporne súvisí s predčasnými parlamentnými voľbami v roku 2006.

III. Tradičné a netradičné formy edukácie k demokratickému občianstvu

3.1. Výskum študentov vysokých škôl potvrdil, že občianska výchova i nauka o spoločnosti zaujali dôležité miesto (80-85%) medzi vyučovacími predmetmi ak sa pýtame na otázku, v ktorých predmetoch získali vedomosti o parlamentnej demokracii, fungovaní politického systému a pod. Počas stredoškolských štúdií.

3.2. Záujem o politiku by mala sprevádzať aj istá úroveň vedomostí o politických udalostiach a symboloch. Vedomostný test dokumentuje, že vysoké znalosti dosahujú študenti v prípade najelementárnejších politických skutočností na Slovensku (poznanie prezidenta SR, parlamentné voľby každé 4 roky). Relatívne dobré výsledky dosiahli študenti aj v prípade otázok európskej politiky. Poznajú vlajku EU (modrá farba žlté hviezdičky), poznajú, ktoré krajiny nepatria medzi členov EU (Turecko).

3.3. Tradične najproblémovejšou otázkou z hľadiska úspešnosti respondentov vo vedomostnom teste je už od počiatku otázka skúmajúca vzťah dvoch mocí v demokracii – exekutívnej (vláda na čele s predsedom vlády, t.j.premiérom) a zákonodárnej (parlament). V zásade sme vždy položili identickú výskumnú otázku „Premier môže rozpustiť parlament“ a respondent mal možnosť štandardne odpovedať neviem, správne , nesprávne. Vysokoškoláci v roku 2005 správne odpovedali (21,6%) menej ako v roku 2007 (31,4%). Na otázku môže parlament odvolať premiera odpovedali správne stredoškoláci (48%) ale najmä vysokoškoláci (54,8%).

3.4. Testy čitateľskej kompetencie naznačili, že študenti dokážu najlepšie rozlíšiť subjekty v predvolebnej kampani (84,9%), rozpoznajú kedy je vláda nedemokratická (83,2%), menej si boli istí pri rozlíšení „tvrdenia“ od „názoru“ (63,7%), problémy mali vtedy, keď mali zistiť v akom prípade dochádza k porušeniu sociálnej rovnosti (66,1%). Najmä nevedia čo sa to vlastne deje s učebnicami dejepisu. Problém je, že menej v roku 2007 (53,5%)ako to bolo v roku 2005 (66%) sa domnieva, že sa v nich menia názory na hodnotenie historických skutočností.To by mohlo signalizovať, že všetko čo bolo treba zmeniť sa už zmenilo a teda sa iba pridávajú obrázky?

IV. samospráva na vysokých školách

4.1. Zisťovanie rozličných úrovní participácie vysokoškolákov na samosprávnom živote školy v roku 2005 a 2007 potvrdilo, že sa už utvára akási participačná pyramída ktorá vyjadruje logiku zastupiteľskej demokracie. Výsledky naznačujú, že v roku 2007 približne 80% študentov vie o existenci študentského parlamentu na svojej fakulte alebo univerzite. Ich účasť na voľbách do AS sa v roku 2007 významne zvýšila (41,5%) a dokonca aj viac študentov kandidovalo vo voľbách do AS (9,1%).

4.2. Motívy občianskej alebo dokonca politickej participácie, s ktorými aktívni študenti zdôvodňujú svoju obetavú organizačnú prácu akceptujú aj ich kolegovia ako legitímne. V prvej skupine sú to motívy „byť užitočný“,“pomáhať iným“ „sebarealizovať sa v zmysluplnej činnosti“,“nebyť sám“.,V druhej skupine sa nachádzajú motívy ako „využívať svoje schopnosti“ a súčasne „získavať skúsenosti pre budúcu kariéru“, „ovplyvňovať chod vecí“ alebo „zažiť, že sa niečo mení“. V tretej skupine motívov je „získať si uznanie“ a “ isté výhody“, ktoré z takejto práce vyplývajú.

4.3. Očakávania spájajúce so samosprávnymi orgánmi na ich školách alebo úlohy, ktoré by študenti radi uložili AS predovšetkým:

A. Do popredia sa dostáva zlepšeníe informovanosti študentov o činnosti AS, prípadne študentského parlamentu prostredníctvom jej vlastnej webstránky.(60-70%)

B. Študenti očakávajú, že na rokovaniach AS budú ich zástupcovia predkladať ich návrhy a riešiť ich sťažnosti (rozhodne áno 45%-50%)

C. Podpora vedeckej činnosti študentov, vybavenie školy didaktickou technikou, budovanie knižnice a pod.si udržiavajú svoju naliehavosť na takej istej úrovni ako je požiadavka hodnotiť systematicky a efektívne učiteľov (rozhodne áno 35%-40%).

D. Problematika mimoškolských aktivít, pracovného servisu a údržby školy je na veľmi nizkej úrovni z hľadiska naliehavosti.(20-25%)

E. Napokon ostatné miesto v tejto ponuke zaujíma organizovanie finančných zbierok (16,8%)

4.4. Študenti vysoko oceňujú činnosť svojich zástupcov v AS (skoro 70%). Vcelku sa zdá, že dokonca činnosť študentov-členov AS sa oceňuje vyššie ako ostatných členov v zmysle ich zodpovedného prístupu k úlohám. Niektorí študenti poznajú prípady, keď návrhy študentov-členov AS pomohli vysloviť a vyriešiť nejaký skutočný problém (30%) či dokonca sú známe prípady študentov-členov AS, ktorí hlasovali proti návrhu, ktorý predkladal dekan alebo vedenie fakulty (25%).

4.5. Inou je otázka ako sa dozvedajú o rokovaniach AS na fakulte prípadne ich rozhodnutiach. Jednoznačne je tu www konkrétnej školy, kde sú zväčša k dispozícii uznesenia ako verejne dostupné dokumenty pre všetkých členov akademickej obce (56%). O výsledkoch sa dozvedajú aj priamo na rokovaniach AS alebo z informácií vedenia fakulty.

4.6. Špecifickým prípadom v štruktúre univerzitnej samosprávy je Rada študentov vysokých škôl. Vo výskume sme získali predovšetkým orientačnú informáciu, že značná časť študentov nevedela o jej existencii (23,8%) a aj tá časť, ktorá niečo o nej počula nevie nič bližšie o jej poslaní a konkrétnej činnosti (35,9%). Ostatní študenti nielenže poznajú ŠRVS, ale zanamenali jej stanoviská k niektorým aktuálnym problémom (31%), navštevujú jej webovskú stránku (2,5%) a dokonca osobne poznajú jej člena (7%).

Odporúčania výskumu

1. „Jadrové“ problémy zastupiteľskej demokracie, t.j. súvzťažnosť zdrojov mocí –zákonodarnej, výkonnej a súdnej – je oblasť, ktorá by si zaslúžila systematickejšiu a intenzívnejšiu pozornosť v špecializovaných predmetoch akými sú občianska výchova a nauka o spoločnosti.

2. Pokiaľ sa to týka, zdrojov vedomostí o poslaní a činnosti samosprávy na vysokej škole je to trochu odlišné ako v prípade ŽSR na stredných školách. Budeme musieť podrobnejšie analyzovať či vôbec a ak áno, čo sa skutočne učí v nauke o spoločnosti najmä na gymnáziách o vysokej škole a fungovaní akademických senátov. 3. Isté informácie máme o propedeutike do vysokoškolského štúdia, v rámci ktorej sa na niektorých vysokých školách novoprichádzajúci študenti môžu niečo dozvedieť o samosprávnom charakter školy. Túto prax by bolo treba podporovať na všetkých vysokých školách.

Publikácie

  1. výskumná správa (PdF)  http://www.iuventa.sk/
  2. príspevok o stredoškolákoch na: http://www.ucm.sk/revue/2007/4/Machacek.pdf
  3. záverečná správa

Typ výberu, zber a vzorka

Výberovú vzorku, zber údajov a ich spracovanie v SPSS programe na základe výberového konania zabezpečovaného Iuventou zrealizovala Agentúra sociálných analýz ASA , s. r.o. v Bratislave.

1. Konštrukcia výberovej vzorky

Stanovený rozsah výberovej vzorky pre zber dát bol 950 respondentov pre vysokoškolskú mládež denného štúdia. Výberové vzorky boli konštruované ako kvótne podľa výberových znakov.

Vysoké školy: kraj SR, veľkosť trvalého bydliska respondenta, typ navštevovanej strednej školy, fakulta vysokej školy, ročník a pohlavie respondenta.

Sledované znaky: vek bol stanovený ako sledovaný znak, pretože u študentov vysokých škôl denného štúdia je viazaný na ročník štúdia.

2. Metodika zberu dát

Terénny zber dát uskutočnila anketárska sieť Agentúry sociálnych analýz „ASA“, s.r.o. Reálne sa na zbere dát v roku 2005 podielalo 202 anketárov pre vysoké školy a v roku 2007 to bolo 167 anketátov. Kontakt agentúry s anketárskou sieťou sa uskutočnil poštovým stykom po predbežnom telefonickom avíze. Poštová zásielka pre každého anketára obsahovala rozpis výberovej kvóty pre každeho anketára s určeným počtom rozhovorov k realizácii. Kontakt s respondentmi zo vysokých škôl sa uskutočnil v ich domácnostiach.V prípade úspešného kontaktu a súhlasu s realizáciou výskumného rozhovoru v domácnosti nasledoval výskumný rozhovor. Podmienkou bola neprítomnosť tretej osoby pri realizácii rozhovoru.

3. Termín zberu dát

Vysoké školy od 2.10. do 25. 10. 2005 a v roku 2007 od 22.11.2007 do 12.12.2007.

4. Vyhodnotenie záznamov o priehehu výskumných rozhovorov

K povinostiam každého anketára patrilo urobiť záznam o uskutočnených rozhovoch. V rámci záznamu bolo požadované uviesť hlavný dôvod odmietnutia rozhovoru – ak taká skutočnosť po úvodnom kontakte nastala. V roku 2005 Rozhovor odmietlo 90 vysokoškolákov (z toho až 25 pre veľký počet otázok) a v roku 2007 odmietlo rozhovor 59 vysokoškolákov. Hlavným dôvodom odmietnutí bol značný rozsah výskumnej techniky, často vyjadrený ako nedostatok času. Po každom odmietnutí rozhovoru následovalo vyhľadanie, kontakt a rozhovor s daľším respondentom.

5. Nahrávanie dát

Dáta uvedené v dotazníkoch boli nahrávané do systémového súboru SPSS zrkadlovo, ako nevážené. Získané numerické údaje (napr. vek) boli nahrávané v podobe uvedenej respondentom (nekategorizované).

6. Komparácia výberových vzoriek 2005 a 2007 z hľadiska najdôležitejších výberových znakov

Nakoľko v tejto výskumnej správe dávame dôraz na komparáciu celkových výsledkov, ktoré dosiahli vysokoškoláci nielen v oblasti svojich názorov a postojov, ale aj vedomostí a kompetencií (testy) v roku 2005 (spolu 829 resp. respondentov) a v roku 2007 (spolu 934 respondentov), pokladáme za potrebné podrobnejšie analyzovať kompatibilitu oboch výskumných súborov z aspektu ich reprezentatívnosti voči základnému súboru a navzájom voči sebe.

Osobitosťou výberového súboru je skutočnosť, že sú vňom predovšetkým študenti druhého (30,8%), tretieho (32,7%) a štvrtého (34,1%) ročníka nakoľko výskum sa v oboch rokoch realizoval krátko po začiatku školského roku. Hlavným cieľom výskumu bolo skúmať názory študentov na fungovanie akademickej samosprávy. Takúto reflexiu nemohli poskytnúť noví študenti prvého ročníka. Predovšetkým treba uviesť, že v oboch súboroch bol dodržaný podiel študentov slovenskej národnosti (96,4% v roku 2005 a 93,8% v roku 2007), ako aj podiel študentov podľa pohlavia ( 50,3 % chlapcov v roku 2005 a 49% chlapcov v roku 2007).

Výskumný súbor vysokoškolákov v roku 2007 charakterizujú tieto údaje z hľadiska veku (do 20 rokov 15,9%, 21 rokov 20,9%,22 rokov 31,9, 23 rokov 17,6%, 24 rokov 8,4% a 25 a viac rokov 5,1%), vzdelania otca (základné 1,2%,stredné bez maturity 15,5%, stredné s maturitou 42,3%, vysokoškolské 37,4% ), veľkosti obce v ktorej vyrastali do odchodu na vysokú školu (do 5000 obyvateľov 22,3%,do 10000 byvateľov 8,9%, do 20 000 obyv. 12%, do 50 000 obyv. 17,6%, do 100 000 obyv. 23,4%, Košice 8,5%,Bratislava 7,4%.), druhu strednej školy.(sou s maturitou 7,7%,soš 20.8%,gymnázium 62,1%). Obdobné údaje sú k dispozícii aj za súbor vysokoškolákov v roku 2005.

Na stiahnutie:

záverečná správa.pdf

Dostupnosť dotazníka:
je prístupný pre odbornú verejnosť

Citácia:
SYRS,Občianska a politická participácia študentov vysokých škôl na Slovensku, 2007

Dostupnosť dátového súboru:
je prístupný pre odbornú verejnosť v SPSS