Identifikačný list výskumu ID: DAVM 011

Autor výskumu: Karol Čukan, Eva Polláková, Ministerstvo obrany SR, Bratislava
Obdobie zberu dát:
2005
Zber dát:
Oddelenie analýz a verejnej mienky, Komunikačný odbor MO SR, Bratislava

Abstrakt

Oddelenie analýz a verejnej mienky MO SR sleduje už od roku 2002 vývoj záujmu stredoškolákov o službu v ozbrojených silách. Takto tematicky orientovaný výskumný projekt sa dlhodobejšie realizuje s cieľom zistiť, ako časť mladej generácie, ktorá patrí k významnému regrutačnému zdroju pre profesionálne ozbrojené sily, nazerá na vojenskú profesiu, na armádu, aké sú jej motívy pre prípadný vstup do ozbrojených síl a dôvody odmietania práce v armáde, ako vníma bezpečnostné hrozby a či pri úvahách o svojom budúcom povolaní pripúšťajú mladí ľudia aj možnosť stať sa profesionálnym vojakom.

Na jeseň v roku 2005 sa výskum s touto tematikou realizoval už tretíkrát na vzorke 1070 študentov v maturitných ročníkoch na vybraných 45 stredných školách (gymnáziá, stredné priemyselné a odborné školy, stredné odborné učilištia a združené stredné školy). Boli to študenti s termínom maturitných skúšok v roku 2006. Pri výbere škôl sa vychádzalo z aktualizovaných štatistických údajov Ústavu informácií a prognóz školstva za rok 2005 a podiel vybraných škôl zodpovedal ich zastúpeniu v 8 krajoch Slovenska. Do výberu boli zaradené okrem štátnych aj súkromné a cirkevné stredné školy.

Ciele projektu a predmet výskumu

Ciele

Prioritným zámerom kontinuálneho výskumu bolo zmapovať reálny a latentný záujem 18 ročnej populácie mladých ľudí v maturitných ročníkoch na stredných školách, t.j. v období, kedy sa rozhodujú, čo ďalej po skončení školy a získať tak dôležitý, poznať ich názory na relevantné súvislosti ovplyvňujúce záujem o službu v profesionálnych ozbrojených silách. Tieto zistenia sú dôležitým zdrojom informácií pri korigovaní regrutácie a napĺňaní cieľov profesionalizácie OS SR.

Predmet výskumu

  • plány a predstáv stredoškolákov po maturite – či chcú ďalej študovať doma alebo v zahraničí, podnikať, pracovať a pod.;
  • miery záujmu maturantov o službu v ozbrojených silách;
  • dôvodov motivujúce pre prípadný vstup do OS SR a dôvody odmietania tohto typu povolania ;
  • názorov na výhody a nevýhody vojenského povolania;
  • názorov na prestíž vojenského povolania v slovenskej spoločnosti, názor na ozbrojené sily, sympatie k vojenskému povolaniu a povolaniu policajta ;
  • saturovanosti informáciami o podmienkach vstupu do OS SR;
  • vnímania bezpečnostných hrozieb pre Slovensko;
  • záujmu o akcie poriadané alebo spoluorganizované ozbrojenými silami (festival Pohoda, diskusie s vojakmi na stredných školách, Deň otvorených dverí na vojenských útvaroch, na MO SR a pod.);
  • spôsobov trávenia voľného času, hodnôt, ktoré sú dôležité v živote stredoškolákov, aké internetové stránky, televízne a rozhlasové stanice najčastejšie sledujú.

Výsledky výskumu

Záujem o vojenskú profesiu: Výskum ukázal, že záujem vykonávať po skončení strednej školy vojenskú profesiu nie je vysoký a potvrdilo ho necelých 6% opýtaných študentov. V porovnaní s rokom 2003 sa však ich podiel zásadne nezmenil (vtedy bol na úrovni necelých 9%). Striktné odmietnutie tejto možnosti uviedla viac ako tretina respondentov (34,8%), ale ani v prípade odmietnutia nemožno hovoriť o zásadnej zmene v porovnaní s rokom 2003 (36,6%).

Podobný, pomerne nízky je aj záujem stredoškolákov o ďalšiu formu vstupu do armády, a to o štúdium na vojenskej vysokej škole. O možnosti študovať na Akadémii ozbrojených síl v Liptovskom Mikuláši aktuálne uvažuje necelých 10% študentov. Výskum indukuje väčší záujem o vstup do OS SR cez štúdium na Akadémii ozbrojených síl, než „priamo“ – cez regrutačné strediská. Cez vojenskú vysokú školu je však možné prijať do armády len limitovaný počet mladých ľudí, ktorý nepokryje neobsadené pozície.

Uvedenú mieru záujmu o prácu v OS SR možno považovať u stredoškolákov za „stabilnú“, čo potvrdili aj predchádzajúce výskumy. Je tu otázka, či je to veľa, málo alebo akurát? Pri hľadaní odpovede si treba uvedomiť, že tento „nie vysoký“ záujem o štúdium na vojenskej vysokej škole nie je výhradne fenoménom súčasnej doby. V porovnaní so záujmom o štúdium na civilných vysokých školách je dlhodobo „tradične“ nižší a z tohto uhla pohľadu ho možno považovať za „prirodzený“.

Nižší záujem o vojenský typ štúdia v porovnaní s civilnými školami je špecifický, ak predpokladáme, že oň majú záujem hlavne študenti, ktorí sú určitým spôsobom „iní“, majú záujmy vyhranené „určitým smerom“, prípadne majú špecifické osobnostné charakteristiky a líšia sa od ostatných rovesníkov. Z tohto pohľadu možno povedať, že je ich v populácii mládeže „menej“. Práve toto je jedným z významných dôvodov tohto zdanlivo nižšieho záujmu o povolanie profesionálneho vojaka.

Dôvody pre vstup do OS SR: Za dlhodobo stabilné možno považovať aj dôvody stredoškolákov, kvôli ktorým by si vojenské povolanie vybrali. Sú to: lepší plat, než v civilných zamestnaniach, lepšie sociálne zabezpečenie po skončení aktívnej služby v ozbrojených silách a zaujímavá práca. Tieto faktory vníma väčšina stredoškolákov aj ako najväčšie výhody práce profesionálneho vojaka.

Prečo nevstúpiť do OS SR? Respondenti argumentujú svoje odmietanie služby v ozbrojených silách tým, že nemajú vzťah k tomuto typu práce, takisto v tom vidia obmedzenie slobody v zmysle, že „musia počúvať rozkazy“. Odrádza ich aj svetová politická situácia, najmä rozšírenie terorizmu, ktorý vnímajú ako hrozbu pre vykonávanie vojenskej profesie. „Novinkou“, ktorá v roku 2005 pribudla medzi dôvodmi odmietnutia vstupu do armády, sú aj zahraničné misie a z tohto aspektu aj prílišná rizikovosť vojenskej profesie. V tejto súvislosti treba poznamenať, že zo súčasného výskumu vyplynulo, že mladá generácia si začala intenzívnejšie uvedomovať súvislosť výkonu vojenskej profesie a reálneho ohrozenia života, prípadne smrti pri nasadení do zahraničných misií. Upozornili na to stredoškoláci pri definovaní najväčších nevýhod práce profesionálneho vojaka.

Názory na ozbrojené sily a ich prestíž. Aj napriek obavám, ktoré študenti asociujú s vojenskou profesiou je potešiteľné, že ozbrojené sily vnímajú z mnohých aspektov pozitívne a väčšina si myslí, že naša krajina armádu potrebuje. Priaznivý názor majú aj na spoločenskú prestíž povolania profesionálneho vojaka: v rebríčku 16 povolaní mu prisúdili 7. priečku za bankovým úradníkom a pred hercom a policajtom.

Vojak alebo policajt? Väčšina z respondentov sa domnieva, že povolanie vojaka je v našej spoločnosti dôležité a náklady na armádu a platy vojakov nepovažujú za zbytočné mrhanie daňami. Viac ako polovici opýtaných stredoškolákov je sympatickejšie povolanie profesionálneho vojaka než povolanie policajta.

Informovanosť o ozbrojených silách: Viac ako tri štvrtiny študentov informácie o ozbrojených silách nevyhľadávajú. Tí, ktorí sa o ne zaujímajú, hľadajú ich hlavne cez internet. Informovanosť stredoškolákov o niektorých podmienkach vstupu do ozbrojených síl sa podľa výskumu mierne zvýšila v porovnaní s rokom 2003. Potvrdzuje to nárast podielu študentov (približne o polovicu), ktorí informácie tohto druhu hodnotia ako dostatočné pre seba. Stále sú tu však početné skupiny študentov, ktorí si myslia, že majú z tejto oblasti málo aktuálnych informácií, a takíto málo informovaní sú aj medzi reálnymi záujemcami o profesionálnu službu v OS SR.

Potrebuje Slovensko armádu? O tom, že Slovensko armádu potrebuje, je presvedčených takmer 95% stredoškolákov. Opačný názor majú 4% opýtaných.

Pozitívny názor majú respondenti na pôsobenie našich vojakov v zahraničí v mierových a vojenských operáciách a oceňujú aj ich pomoc pri likvidácii následkov domácich živelných pohrôm. Väčšina súhlasí s tým, že armáda si buduje nový imidž a väčšina aj s tým, že naša armáda je dobre vycvičená a profesionálna.

Priaznivé je aj ďalšie zistenie pre ozbrojené sily: Väčšina stredoškolákov výskumu si nemyslí, že po zrušení povinnej vojenskej služby je súčasná armáda menej spoľahlivá a že o profesionálnu službu majú záujem len ľudia, ktorí nevedia nájsť svoje uplatnenie inde. Opačne a teda kriticky vyznela mienka študentov na tému výstroje a výzbroje: väčšina nesúhlasí s tvrdením, že naše ozbrojené sily sú primerane vyzbrojené a s tým, že naši vojaci majú primeranú výstroj. Pri výroku, či naša armáda je „spolitizovaná“, sa viac priklonili ku kladnej odpovedi.

Sledovanosť médií: Väčšina študentov najčastejšie počúva rádio EXPRES. Vysokú frekvenciu počúvanosti má aj FUN rádio a OKEY rádio. Relácie s vojenskou tematikou ako Profesionál a Plná poľná väčšina stredoškolákov výskumu nepozná; občasnú sledovanosť Profesionála potvrdilo necelých 9%, pri Plnej poľnej len 2% študentov. Väčšinou sledujú tieto relácie študenti so záujmom o vstup do ozbrojených síl, podobne ako aj internetovú stránku www.profesionalnaarmada.sk. Číta ju približne 16% zo všetkých opýtaných, väčšina z nich len občas.

Možné hrozby pre Slovensko: Za najväčšie ohrozenie pre Slovensko nepovažujú stredoškoláci medzinárodný terorizmus alebo teroristický útok proti Slovensku. Tieto možné hrozby sú v poradí až na siedmom a ďalších miestach spolu s chudobou. Za najväčšie hrozby považujú prírodné katastrofy a povodne, znečisťovanie životného prostredia, šírenie drog, organizovaný zločin, svetovú pandémiu vtáčej chrípky a globálne otepľovanie.

Hodnoty dôležité v živote súčasných stredoškolákov: Výskum zisťoval, aké hodnoty sú v živote dnešných stredoškolákov dôležité, resp. nedôležité. V otázke sme im predložili „batériu“ 25 rôznych životných hodnôt a pri každej z nich mali vyznačiť mieru dôležitosti na škále „úplne dôležitá“, „čiastočne dôležitá“, „čiastočne dôležitá“, „úplne nedôležitá“.

Ukazuje sa, že aj dnešná mladá generácia osemnásťročných „uznáva“ tradičné hodnoty, akými sú práca, rodina a deti, vzdelanie, pokojný život v mieri, priateľstvo, partnerský život. Potešiteľné je, že viac ako tri štvrtiny opýtaných 18 ročných stredoškolákov považujú za veľmi dôležité v živote vyhýbať sa drogám. Niektoré hodnoty označili stredoškoláci ako úplne nedôležité. Uvedieme len tie, ktoré označilo viac ako 10% respondentov. Sú to najmä hodnoty, ako „veriť v boha“ (úplne nedôležité pre 21,2%), „nefajčiť“ (úplne nedôležité pre 19,3%), „obmedzovať alkohol“ (úplne nedôležité pre 13,4%).

Odporúčania výskumu

Výskum ukázal, že stredné školy, najmä odborné a SOU sú jednou z významných oblastí pre získavanie ľudí pre prácu v ozbrojených silách, pre cielenú propagačnú kampaň a nábor. Rezervy tvoria početné skupiny „nerozhodnutých“ študentov (okolo 40%), ktorí možnosť pracovať v OS SR za určitých okolností pripúšťajú, ale aj pre ich celkový pozitívny názor na armádu a vojenskú profesiu. Navyše viac ako polovica opýtaných študentov má záujem o ďalšie informácie o podmienkach vstupu do OS SR, čo môžu využiť regrutačné strediská a pokračovať v prezentáciách a diskusiách, ktoré mali dobrú odozvu medzi študentmi.

Publikácia

Poznatky z výskumu sú súčasťou publikácie „Mládež a armáda“ (súbor sociologických štúdií); Karol Čukan a kol., Bratislava, MO SR 2007. ISBN 80-89261-04-3. Publikácia je dostupná v knižnici MO SR na Kutuzovovej ul.8, Bratislava. Samostatné, ale interné publikácie zo všetkých ostatných troch výskumov sú v archíve Oddelenia analýz a verejnej mienky MO SR. Dostupný je príspevok z výskumu v časopise Mládež a spoločnosť 2007, č.1

Typ výberu, zber údajov a vzorka výskumu

Výber výskumnej vzorky a zber údajov prostredníctvom dotazníka zabezpečoval tím sociológov z oddelenia analýz a verejnej mienky MO SR osobne – návštevou 45 stredných škôl v období november- december 2005 . Výberovú vzorku tvorilo 1070 študentov z maturitných ročníkov.

Metóda výskumu:
Základnou metódou výskumu bol dotazník s 33 otázkami, z toho 31 meritórnych.

Dostupnosť dotazníka:
nie je prístupný pre verejnosť

Nahrávanie dát:
Dáta uvedené v dotazníkoch sa nahrávali do systémového súboru SPSS.

Citácia:
IUVENTA Záujem študentov stredných škôl o profesionálnu službu v Ozbrojených silách SR, 2005

Dostupnosť dátového súboru:
nie je prístupný pre verejnosť .

Ďalšia dokumentácia: