Identifikačný list výskumu ID: DAVM 008

Autor výskumu: Ústav informácií a prognóz školstva v Bratislave, PhDr. Marianna Pétiová
Obdobie zberu dát: 2005-05
Zber dát: ASA, s.r.o., Palisády 19, 814 94 Bratislava 1, Slovenská republika

Abstrakt

Ústav informácií a prognóz školstva, Odbor mládeže a športu riešil v rokoch 1996, 1999, 2002 a 2005 výskumnú úlohu „Situačná analýza postavenia mládeže v SR“, ktorá pozostáva z dvoch čiastkových výskumných úloh: Sociálno-politická problematika mládeže v SR a Sociálno-patologická problematika mládeže v SR. Ich zadávateľom je Ministerstvo školstva Slovenskej republiky, Odbor detí a mládeže. Úlohy majú kontinuálny charakter, opakujú sa v pravidelných trojročných intervaloch s možnosťou komparácie získaných údajov a načrtnutia tendencií vývoja názorov a postojov mladých ľudí na sledované oblasti.

Cieľom výskumnej úlohy „Sociálno-patologická problematika mládeže v SR“ je zachytenie a analýza názorov a postojov mladých ľudí k niektorým negatívnym spoločenským javom, ako je fajčenie tabakových výrobkov, konzumácia alkoholických nápojov a nelegálnych drog, existencia prejavov násilia a vnímanie marginálnych skupín ich rovesníkmi. V rámci výskumu je analyzované aj rodinné prostredie, spôsoby prežívania voľného času a hodnotová hierarchia mladých ľudí.

Výsledky výskumu

Na základe získaných výsledkov realizovaného výskumu sociálno-patologických javov v živote mládeže a ich komparáciou s výsledkami rovnakého výskumu v rokoch 1996, 1999 a 2002 sme dospeli k týmto zisteniam:

  • V úplnej rodine žije 66,4% respondentov a v neúplnej rodine vyrastá 14,8% opýtaných. Jedného nevlastného rodiča má 3,7% mladých ľudí a 13,2% respondentov už má založenú vlastnú rodinu a spolu s manželským partnerom vychovávajú jedno alebo dve deti. Len 1,9% opýtaných uvádza, že majú vlastný byt, kde žijú sami, prípadne s partnerom bez uzatvorenia manželstva. Ženy si zakladajú vlastné rodiny skôr ako muži, ktorí častejšie žijú sami alebo s partnerkou bez uzatvorenia manželstva. Taktiež veriaci respondenti a mladí ľudia znajmenších aglomeračných jednotiek vstupujú do manželstva skôr ako ostatní.
  • Porovnanie so zisteniami z roku 1996 ukazuje, že stúpa počet respondentov, žijúcich v úplných a neúplných rodinách a klesá počet mladých ľudí, ktorí žijú v rodine doplnenej, prípadne sa už osamostatnili. Zároveň sa znižuje aj počet mladých ľudí, ktorí už majú uzavreté manželstvo.
  • Viac ako polovica respondentov považuje vzťahy s rodičmi za dobré a viac ako tretina opýtaných ich hodnotí ako veľmi dobré. Zlé medziľudské vzťahy vo svojej rodine pociťuje 6,3% respondentov a formálnosť až ľahostajnosť vo vzájomných vzťahoch prevláda v rodinách 2,5% opýtaných. Necelé percento mladých ľudí uvádza, že ich rodičia už nežijú.
  • Vzťahy v rodine kladne hodnotia najmä ženy, najstarší respondenti, veriaci, žiaci gymnázií, študenti vysokých škôl a mladí ľudia, ktorí majú založené vlastné rodiny. Zhoršené medziľudské vzťahy sú zistené v rodinách mladých ľudí nerozhodnutých v otázkach viery, u respondentov vo veku od 18 do 22 rokov, u žiakov stredných odborných učilíšť a u opýtaných, žijúcich v doplnených rodinách.
  • Príležitostne fajčí 11,9% opýtaných a 18,2% respondentov si cigaretu zapáli každý deň. K nefajčiarom patrí až 64,8% opýtaných a 5,1% respondentov ešte nikdy s fajčením tabakových výrobkov neexperimentovali. Príležitostní fajčiari majú najčastejšiu spotrebu 5 alebo 10 cigariet týždenne, pravidelní fajčiari vyfajčia denne 5 až 20 cigariet denne. Medzi silnejších fajčiarov patria muži, respondenti vo veku od 18 do 22 rokov, ateisti, žiaci stredných odborných učilíšť, mladí ľudia, žijúci v doplnených rodinách, opýtaní, uvádzajúci zhoršené rodinné vzťahy a mladí ľudia s nízkou životnou úrovňou. Najmenej fajčia najmladší opýtaní, veriaci respondenti, gymnazisti, mladí ľudia, ktorí majú založené vlastné rodiny a opýtaní, ktorí majú v rodinách vytvorené dobré medziľudské vzťahy.
  • Alkoholické nápoje denne pije 1,4% opýtaných a 2-3x do týždňa konzumuje alkohol 9,0% respondentov. Pri rôznych príležitostiach po poháriku s alkoholom siahne až 66,5% mladých ľudí. Len 21,4% respondentov uvádza, že alkoholické nápoje nepijú, pretože im nechutia a 1,7% ich ešte nikdy neochutnali. Na základe týchto výsledkov výskumu je možné konštatovanie, že na Slovensku nepije alkoholické nápoje len necelá štvrtina mladých ľudí vo veku od 15 do 26 rokov. V konzumácii alkoholických nápojov majú prevahu muži, respondenti vo veku od 23 do 26 rokov, ateisti, žiaci stredných odborných učilíšť, opýtaní žijúci v neúplných a doplnených rodinách, ako aj v rodinách, kde nie sú vytvorené dobré vzájomné vzťahy a respondenti, ktorí fajčia. Najmenej pijú alkohol najmladší opýtaní, gymnazisti, veriaci, opýtaní pochádzajúci z úplných rodín a nefajčiari.
  • Ešte nikdy sa neopilo 40,3% mladých ľudí a viac ako tretina opýtaných takúto situáciu zažila raz alebo dva krát v živote. Občas sa opije necelá štvrtina mladých ľudí a 2,0% respondentov uvádzajú, že pravidelne nezvládnu konzumáciu alkoholu a opijú sa. Po konzumovaní alkoholických nápojov sa častejšie opijú najmä muži, respondenti vo veku od 18 do 22 rokov, opýtaní žijúci v Bratislavskom kraji, fajčiari a mladí ľudia z doplnených rodín a z rodín, v ktorých chýbajú dobré vzájomné vzťahy. Respondenti, ktorí sa opíjajú občas alebo pravidelne, konzumujú alkohol vo zvýšenej frekvencii, pričom uprednostňujú pivo a tvrdý alkohol.
  • Skúsenosti aspoň s jedným druhom nelegálnych drog priznáva 20,8% opýtaných, pričom s nelegálnymi drogami častejšie experimentujú muži, najstarší respondenti, ateisti, študenti vysokých škôl, mladí ľudia s trvalým bydliskom v mestách s počtom obyvateľov od 50 000 do 100 000 a opýtaní, pochádzajúci z Nitrianskeho a Bratislavského kraja.
  • Najčastejším vekom, kedy mladí ľudia začínajú s drogami experimentovať, je obdobie medzi 15 až 18 rokom, pričom muži majú tendenciu experimentovať s nelegálnymi drogami vo veku nižšom ako je 16 rokov. Oproti zisteniam zroku 2002 stúpol počet respondentov, ktorí experimentovali s nelegálnymi drogami vo veku 14, 15, 17, 18 a 19 rokov. Znížil sa počet opýtaných, ktorí skúšali užívanie nelegálnych drog vo veku 16 a 20 a viac rokov.
  • Medzi najčastejšie skúšané drogy patrí marihuana, hašiš, extáza, prchavé látky, tabletky spoločne s alkoholom, tabletky, pervitín, kokaín a magické huby. Ostatné nelegálne drogy ako LSD, heroín a crack sú u respondentov skúšané len ojedinelo, pričom 3,5% opýtaných nevie určiť druh drogy, ktorú užili.
  • Poza školu chodia častejšie muži, žiaci stredných odborných škôl a stredných odborných učilíšť, opýtaní žijúci vo veľkých mestách. Úmyselné vyhýbanie sa vyučovaniu priznávajú vo vyššej miere aj respondenti žijúci v doplnených a neúplných rodinách a v rodinách, kde nie sú vytvorené dobré medziľudské vzťahy. K záškolákom patria najmä opýtaní, ktorí fajčia a často konzumujú alkoholické nápoje. Štvrtina opýtaných sa prispôsobila partii rovesníkov, 22,0% opýtaných mali strach ísť do školy, pretože nemali splnené školské povinnosti. Každý piaty oslovený mladý človek uviedol ako dôvod skutočnosť, že vedel, že nebude potrestaný, a tak využil túto situáciu a 18,7% opýtaných uvádza, že dôvodom ich záškoláctva bol nezáujem o vyučovanie. Prostredníctvom alternatívy „iné“ priznáva 2,1% mladých ľudí, že mali strach zo spolužiakov. Pre mladých ľudí, ktorí chodia poza školu len výnimočne, je dôvodom najmä strach z nesplnených školských povinností, pričom pre častých záškolákov je najsilnejší motív nezáujem o vyučovanie.
  • Z výsledkov výskumu vyplýva, že 10,9% mladých ľudí má osobné skúsenosti so šikanovaním a 36,4% opýtaných bolo svedkom šikanovania inej osoby. So šikanovaním sa ešte nikdy v živote nestretlo 52,7% respondentov. Až polovica respondentov sa so šikanovaním stretla v škole, pričom už v omnoho nižšej miere sa vyskytuje tento negatívny jav na ulici, v rovesníckej skupine, v inom prostredí (výkon vojenskej služby, internáty a domovy mládeže, zamestnanie) alebo doma. Mladí ľudia sa so skúsenosťou šikanovania najčastejšie zveria kamarátovi, rodičom, prípadne si túto negatívnu skúsenosť nechajú pre seba a nepovedia o nej nikomu. Učiteľovi sa posťažuje 13,1% opýtaných, každý desiaty respondent o tomto zážitku porozpráva súrodencom a 3,4% mladých ľudí sa zdôverí niekomu inému z rodiny. Len vo veľmi malej miere využívajú respondenti odbornú pomoc (psychológ, linka dôvery) alebo pomoc odborníka zo školského prostredia (riaditeľ, výchovný poradca). Až 79,3% opýtaných zastávajú názor, že je dôležité bojovať proti šikanovaniu a vinník by mal byť vždy spravodlivo potrestaný. Skeptický postoj k riešeniu tohto problému má 8,4% opýtaných, ktorí tvrdia, že aj tak sa nič nezmení. Spravodlivé potrestanie agresora požadujú najmä ženy, veriaci respondenti a študenti vysokých škôl. Od roku 1996 klesá počet mladých ľudí, ktorí šikanovanie nepoznajú. Stúpa počet opýtaných, ktorí sa so šikanovaním stretávajú v škole a na ulici, a zároveň sa znižuje počet respondentov, ktorí sú šikanovaní v inom prostredí (vojenská služba, internáty, zamestnanie) a doma. Na približne rovnakej úrovni zostáva počet mladých ľudí, ktorí sa so šikanovaním stretávajú v rovesníckej skupine.
  • Z marginálnych skupín sú medzi mladými ľuďmi najznámejší členovia hnutia skinheads, drogovo závislé osoby a členovia náboženských siekt, pričom menej informácií majú opýtaní o príslušníkoch hnutia punk a o anarchistoch. Vo svojom okolí mladí ľudia najčastejšie stretávajú narkomanov a členov hnutia skinheads, už v menšej miere sa dostávajú do kontaktu s príslušníkmi hnutia punk a členmi náboženských siekt. V pomerne malej miere prichádzajú do kontaktu v okolí aj s príslušníkmi hnutia anarchistov. Zaujímavé je zistenie, že priame členstvo v niektorej z marginálnych skupín priznáva len veľmi málo mladých ľudí.
  • Necelá polovica respondentov si myslí, že majú dostatok voľného času a 10,4% opýtaných uvádza, že majú veľa voľného času. Nedostatok voľného času pociťuje 43,8% mladých ľudí a 3,4% respondentov tvrdia, že im chýba akýkoľvek časový priestor na realizáciu svojich záujmov. S množstvom voľného času sú spokojnejší muži, mladí ľudia vo veku od 15 do 17 rokov, slobodní a respondenti, žijúci v neúplných a doplnených rodinách. Nedostatok voľného času pociťujú najmä ženy, respondenti vo veku od 23 do 26 rokov a opýtaní, ktorí si založili vlastné rodiny. Z celkového porovnania údajov je zrejmé, že klesá počet mladých ľudí, ktorí sú spokojní s množstvom svojho voľného času a zvyšuje sa počet respondentov, ktorým voľný čas chýba.
  • Mladí ľudia vo svojom voľnom čase uprednostňujú najmä činnosti pasívneho charakteru ako sú sledovanie televízie, počúvanie rozhlasu, hudby, čítanie novín a časopisov, hry na počítačoch, návšteva kaviarní a pohostinstiev, pasívny oddych a pod. Len v malej miere rozvíjajú svoje záujmy, pričom častejšie sa venujú aktívnemu športovaniu než aktívnemu rozvoju iných záujmov alebo neformálnej záujmovej činnosti. Pomerne málo voľného času venujú čítaniu kníh, manuálnej práci a verejnoprospešnej činnosti, ako aj návšteve športových a kultúrnych podujatí. Za primerané je možné považovať kontakty s rodinou, partnerom a rovesníkmi. Omnoho viac voľného času ako v predchádzajúcich rokoch venujú mladí ľudia práci s počítačom, programovaniu a sledovaniu internetových stránok. Častejšie aktívne športujú, venujú sa neformálnej záujmovej činnosti, navštevujú bohoslužby a kostoly a pasívne oddychujú. Vo vyššej miere sa venujú aj aktívnemu rozvoju svojich záujmov, počúvaniu rozhlasu a hudby, čítaniu novín a časopisov, stretnutiam s priateľom alebo priateľkou vo dvojici, ale aj návštevám kaviarní a pohostinstiev. Na približne rovnakej úrovni sa stretávajú so skupinou rovesníkov a udržiavajú kontakty s príbuznými v rámci rodiny. Omnoho menej voľného času ako v predchádzajúcich rokoch trávia návštevou kultúrnych podujatí, ale aj návštevou diskoték a herní. Menej ich zaujíma čítanie kníh, manuálna práca a návšteva športových podujatí.
  • Z celkového rebríčka hodnôt je zrejmé, že pre mladých ľudí majú veľký význam hodnoty spojené s dobrým zdravím a pokojným životom vo vlastnej rodine i v kruhu priateľov. Pomerne veľký význam má pre mladých ľudí život v pokoji a mieri, realizácia v zamestnaní, spojená s materiálnym zabezpečením, ale i získavanie znalostí a odpočinok. Z výsledkov výskumu vyplýva, že pre mladých ľudí majú veľký význam duchovné hodnoty, zamerané na šírenie krásy, umenia, vieru v Boha a pomoc iným (charita). Keďže uznávajú vysoký status rodiny a manželstva, spojený s výchovou detí, existencia v partnerskom vzťahu bez uzatvorenia manželstva nie je pre nich dôležitá a hoci získaniu spoločenského uznania pripisujú pomerne veľkú dôležitosť, nemajú ambície viesť dobrodružný život, realizovať sa v podnikateľskej činnosti, ani ovplyvňovať spoločenské a politické dianie. Muži z ponúknutých hodnôt uprednostňujú materiálne hodnoty, spojené s realizáciu v zamestnaní, podnikaní a získavaní spoločenského uznania, zatiaľ čo pre ženy sú prioritné hodnoty zamerané na rodinu, výchovu detí a duchovné bohatstvo spojené s vierou v Boha a charitatívnu pomoc iným.

Typ výberu a vzorka

Výberovú vzorku, zber údajov a ich spracovanie v programe SPSS na základe výberového konania a uzavretej zmluvy s UIPŠ zabezpečila v máji 2005 Agentúra sociálných analýz ASA , s. r.o. v Bratislave.

  1. Konštrukcia výberovej vzorky: Stanovený rozsah výberovej vzorky pre zber dát bol 1000 respondentov, mladých ľudí v SR. Výberová vzorka bola konštruovaná kvótne podľa výberových znakov a predstavovala reprezentatívny súbor vzhľadom na populáciu mládeže Slovenska
    Sledované znaky:
    pohlavie, vek, stav, národnosť, vzťah k náboženstvu a viere, veľkosť trvalého bydliska respondenta, najvyššie ukončené vzdelanie, ekonomická aktivita, a typ navštevovanej školy a kraj SR, pričom údaj o type navštevovanej školy vypĺňali len žiaci a študenti.
  2. Metodika zberu dát: Terénny zber dát bol uskutočnený prostredníctvom anketárskej siete Agentúry sociálnych analýz ASA, s.r.o. Zber dát prebiehal formou riadeného rozhovoru anketára s respondentom v mieste bydliska, pričom podmienkou bola neprítomnosť tretej osoby pri realizácii rozhovoru.
  3. Termín zberu dát: máj 2005
  4. Vyhodnotenie záznamov o priebehu výskumných rozhovorov: K povinnostiam každého anketára bolo vykonať záznam o uskutočnených rozhovoroch. V rámci záznamu bola stanovená požiadavka uviesť hlavný dôvod odmietnutia rozhovoru. Najčastejším dôvodom odmietnutia rozhovoru bol veľký rozsah sledovaných otázok a nedostatok času na túto činnosť.
  5. Nahrávanie dát: Dáta uvedené v dotazníkoch boli nahrávané do systémového súboru SPSS zrkadlovo, ako nevážené. Získané numerické údaje /napr. vek/ boli nahrávané v podobe uvedenej respondentom /nekategorizované/.

 Publikácie

Pétiová M. – Bieliková M.: Situačná analýza postavenia mládeže v Slovenskej republike. ÚIPŠ, Bratislava 2005 ISBN 80-7098-425-2

Citácia:
Sociálno-patologická problematika mládeže v SR, ÚIPŠ, október 2005
Situačná analýza postavenia mládeže v SR, ÚIPŠ, november 2005

Dostupnosť dátového súboru:
neprístupný pre verejnosť

Data file v SPSS:
neprístupný pre verejnosť

Ďalšia dokumentácia:
neprístupný pre verejnosť
slovenský dotazník