Identifikačný list výskumu ID: DAVM 005
Autor výskumu: Sobihardová Ľubica, IUVENTA, Bratislava
Obdobie zberu dát: 2002
Zber dát: Dicio, s. r. o., Karpatská 15, Bratislava, Slovenská republika
Abstrakt
Zámer výskumu vychádzal z cieľa Koncepcie štátnej politiky vo vzťahu k deťom a mládeži, „…vymedziť a presadzovať spôsoby občianskej a politickej participácie mládeže v živote spoločnosti, osobitne v regiónoch SR…a v tejto súvislosti vytvárať podmienky na spoluprácu občianskych združení detí a mládeže a samosprávnych orgánov“. Poslaním výskumu bolo hlbšie preniknúť do problematiky začleňovania mládeže do procesu rozvoja miest a obcí. Výskum umožnil po prvý krát po uplatnení sa kompetenčného zákona v roku 2001 sledovať interakciu samosprávnych orgánov a mládeže v obciach a mestách. Súčasne poskytol kvantitatívne údaje o mladých ľuďoch pôsobiacich v samosprávnych orgánoch miest a obcí.
Výskum poskytol informácie o stave začleňovania mládeže do rozhodovacích procesov na miestnej úrovni, ďalej o úrovni vzájomnej informovanosti samosprávnych orgánov a mladých ľudí, o rozdieloch v preferenciách riešenia problémov obyvateľov miest a obcí zo strany mladých ľudí a samosprávnych orgánov. Zároveň výskum prispel k objasneniu motívov začleňovania sa mladých ľudí do rozvojových aktivít v obciach a mestách.
Ciele projektu a výsledky výskumu
Ciele:
- Zistiť, nakoľko sa mladí ľudia usilujú o zachovanie, resp. rozvoj svojho mezoprostredia.
- Opísať, nakoľko sa v podmienkach slovenských miest a obcí napĺňajú jednotlivé zložky osobnostného občianskeho potenciálu mladých ľudí, ktoré sa priamo vzťahujú k modernému občianstvu – t.j. ich vedomostný potenciál, činnostný potenciál a asociačný potenciál;
- Zistiť, do akej miery samosprávy v obciach a mestách vytvárajú predpoklady pre rast jednotlivých zložiek osobnostného občianskeho potenciálu mladých ľudí;
Výskum sa uskutočnil rok po tom, čo sa vytvorili legislatívne predpoklady pre presunutie viacerých kompetencií (aj v oblasti štátnej politiky vo vzťahu k deťom a mládeži) zo štátnych na samosprávne orgány. Zámerom výskumu bolo preto postihnúť, nakoľko tieto predpoklady využili samosprávy pre vytvorenie podmienok na zapojenie mladých obyvateľov do rozvoja obcí a miest, do akej miery umožnili mladým ľuďom participovať na zvyšovaní prosperity regiónov. Okrem možnosti mládeže podieľať sa na občianskom živote sme zisťovali aj mieru ochoty samotných mladých ľudí aktívne sa podieľať na rozvoji obcí a miest.
Výsledky:
Dostatočne sa nenapĺňa ani jedna z uvádzaných úrovní participácie (informovanie, vypočutie, spolurozhodovanie, spolupodieľanie sa na realizácii) mládeže. Vzájomná informovanosť mládeže a samosprávnych orgánov o spoločenskom dianí v obci má značné rezervy. Zvyšuje sa inklinácia mládeže a samospráv k vyhľadávaniu separátnych riešení a narastá nedôvera vo vzájomnú spoluprácu.
Mladí ľudia sa nedostatočne zapájajú do občianskeho života v obci či mestách. Viac sa obracajú so svojimi potrebami smerom k štátu ako k samosprávam. Málo iniciujú vlastné projekty. Participácia na miestnej úrovni sa nevyvíja smerom k partnerstvu generácií. V spektre mládežníckych aktivít sa nevyskytuje občianska kontrola.
Mladí ľudia sústreďujú svoju pozornosť najmä na svoje uplatnenie sa na trhu práce a rastu odborných kompetencií. Ich profesionálne uplatnenie ovplyvňuje aj spôsob trávenia voľného času. Stále viac ho využívajú pre doplnenie odbornosti, ďalej na kompenzáciu pracovného zaťaženia a udržanie svojho zdravia.
Odporúčania výskumu
Viac pozornosti venovať zlepšeniu informovanosti mladých ľudí o spoločenskom živote v obciach a mestách. V prenose informácií v rámci miestnej práce s mládežou, viac využívať lokálne médiá. V tejto súvislosti sa orientovať na odbornú prípravu nositeľov informačných technológií aj využitie public relation v miestnych podmienkach.
Rovnako dôležité ako zlepšenie vzájomnej informovanosti mladých ľudí a samospráv je poskytovať zo strany samospráv viac príležitostí mládeži priamo zasahovať a zúčastňovať sa občianskeho života v obciach a mestách. Znamená to zaktivizovanie mladých ľudí v obciach a mestách nie v zmysle navŕšenia aktivít, ale nachádzania nových foriem zmysluplného spoločenského života. Stimulovať samosprávy k takejto činnosti je možné aj prostredníctvom špecializovaných grantových programov.
Výskum ukázal, že v samotných samosprávnych orgánoch pôsobí iba minimum mladých ľudí do 30 rokov. Zvýšenie ich počtu v samosprávnych orgánoch regiónov, obcí aj miest by výrazne prispelo k prehĺbeniu partnerstva generácií. Rovnako dôležité je do náplne práce regionálnych komisií pre prácu s mládežou zapracovať aj nové a alternatívne formy motivovania mládeže pre rozvoj miest a obcí. Na podporu participácie mládeže v miestnych podmienkach je nevyhnutná aj koordinácia činnosti všetkých subjektov, ktorí sa zaoberajú prácou s mládežou na miestnej úrovni (školské, kultúrne, cirkevné, súkromné zariadenia, občianske združenia) aj popularizácia komunitnej participácie mládeže. Nezanedbateľnou pomôckou v tomto smere by boli aj metodické materiály, adresované samosprávam, aj inštitúciám, pôsobiacim v oblasti neformálneho vzdelávania mládeže.
Výchove k participačnému správaniu mládeže by pomohli aj v SR zatiaľ menej frekventované formy neformálnho vzdelávania mládeže – dobrovoľnícke centrá, nízkoprahové zariadenia, job kluby pre mládež.
Publikácie
Výskum nebol publikovaný.
Výsledky výskumu boli využité ako jeden z podkladov pri tvorbe kapitoly „Participácia mládeže“ v Národnej správe o politike mládeže v Slovenskej republike. viď. Národná správa o politike mládeže v Slovenskej republike., 2005. Bratislava: MŠ SR.
Typ výberu, zber údajov a vzorka výskumu
Stanovený rozsah výberovej vzorky pre zber dát bol 1 000 respondentov pre mládež a 1 000 respondentov pre starostov a primátorov miest a obcí.
Výber výskumnej vzorky mladých ľudí bol utvorený kvótnym výberom so znáhodnením v poslednom kroku zo základného súboru mladých ľudí v SR vo veku od 15 do 26 rokov podľa zistenia Vývoja obyvateľstva SR v rokoch 1945 – 2015 (Lipská, M. 1995). Výberovými kritériami boli vek, pohlavie, ekonomická aktivita, navštevovaná škola, veľkosť obce, mesta, kraj SR. Výberový súbor spĺňal vzhľadom na základný súbor kritériá reprezentatívnosti. Plánovaný počet bol 1000 respondentov, štatisticky bolo spracovaných 1 009 dotazníkov od mladých ľudí.
Výberový súbor starostov a primátorov bol utvorený kvótnym výberom zo základného súboru miest a obcí SR. Výberovými kritériami boli vek, pohlavie, veľkosť obce, mesta a kraj SR. Štatisticky bolo spracovaných 1 000 dotazníkov. Výberový súbor spĺňal vzhľadom na základný súbor kritériá reprezentatívnosti.
Zber empirických dát sa uskutočnil v mesiacoch apríl – august 2002 metódou štandardizovaného rozhovoru (dotazníka) prostredníctvom profesionálnej agentúry pre zber dát Dicio. Údaje z dotazníka pre mladých ľudí boli komparované s výsledkami dotazníkového zisťovania medzi primátormi a starostami miest a obcí.
Nahrávanie dát
Dáta uvedené v dotazníkoch sa nahrávali do systémového súboru SPSS. Získané numerické údaje (demografické znaky) sa nahrávali v podobe, akú uviedli respondenti.
Citácia:
IUVENTA, Participácia mládeže na živote miest a obcí-2002
Dostupnosť dátového súboru:
prístupný pre verejnosť
Ďalšia dokumentácia: