Identifikačný list výskumu ID: DAVM49

Autor: IUVENTA (odbornú stránku výskumu zabezpečili PaedDr. Milan Pukančík, PhD.;Mgr. Tatiana Cárová, PhD.)
Obdobie zberu dát: September – December 2012
Zber dát: Desk research – analýza dát z dostupných štatistických zdrojov.

Elektronický dotazník – skúsenosti a poznatky o voľnočasových aktivitách detí a mládeže cudzincov žijúcich na Slovensku z pohľadu profesionálnych pracovníkov s mládežou. Z dotazníka sme čerpali prvotné informácie o skúsenostiach zapojených respondentov a výber vhodných prípadov pre osobné interview.

Etnografické interview – zámerný výber participantov realizovaný výberom vhodných osôb so skúsenosťami z procesu zaškolovania – adaptácie na školské prostredie a výberu a využívania služieb orientovaných primárne na voľný čas (mladí migranti, rodičia mladých migrantov, profesionáli so skúsenosťou s mladými migrantmi, zástupcovia inštitúcií a MVO. Výber extrémnych prípadov a výber prípadov s dobrou reputáciou (na základe odporúčaní ako aj informácií z elektronického dotazníka). Rozsah výberu daný saturáciou – opakovanie informácií rovnakého charakteru.

Abstrakt:

Výskum sa zaoberal fenoménom prežívania trávenia voľného času u mladých migrantov z hľadiska prekonávania akulturačného stresu a nadväzovania kontaktu a využívanie služieb inštitúcií (klubov, krúžkov, združení) ponúkajúcich voľnočasové a záujmové aktivity.

Bol realizovaný tromi suplementárnymi metódami: desk research dotazník, interview realizované s dvomi hlavnými cieľovými skupinami (mladí migranti a profesionáli).

Výskum ponúka zhrnutie hlavných štatistických údajov o zastúpení mladých migrantov v procese výchovy a vzdelávania na Slovensku.

Na základe skúsenosti profesionálov i migrantov identifikuje signifikantné kultúrne odlišnosti, hlavné bariéry integrácie mladých migrantov ako aj pozitíva a prínos mladých migrantov pre fungovanie referenčných sociálnych skupín mladých ľudí.

Záverom autori formulujú hlavné odporúčania pre oblasť vzdelávania a mládežníckej politiky zameranej na oblasť práve s mladými migrantmi.

Ciele výskumu:

Identifikovať kľúčové kultúrne faktory ovplyvňujúce trávenie a prežívane voľného času mladých migrantov po príchode do novej krajiny – inej kultúry.

Identifikovať kultúrne rozdiely súvisiace s trávením a prežívaním voľného času mladých migrantov a nakoľko sú tieto rozdiely bariérou využívania krúžkovej činnosti a voľnočasových aktivít.

Analyzovať ponuku zariadení ponúkajúcich voľnočasové aktivity deťom a mládeži z hľadiska kultúrnej plurality a senzitivity.

Poznať proces začleňovania sa mladých migrantov do prostredia organizovanej krúžkovej činnosti a ponuky voľnočasových aktivít.

Identifikovať faktory, ktoré tento proces inklúzie sprevádzajú a ovplyvňujú (kultúrne, organizačné, sociálne a pod.).

Identifikovať potreby mladých migrantov z hľadiska záujmu o voľnočasové aktivity a činnosti ( z hľadiska ich veku, statusu, sociálneho postavenia, kultúrnych tradícií i doterajších skúseností).

Metodika výskumu a výskumná vzorka

Základný prehľad o legislatívno-organizačnom prostredí sme získali prostredníctvom analýzy dokumentov legislatívnych noriem a metodických usmernení týkajúcich sa výchovy a vzdelávania, ako aj štatistických údajov týkajúcich sa zaradenia migrantov (cudzincov) do procesu výchovy a vzdelávania na Slovensku. Takýto „desk research“ nám pomohol zorientovať sa v celkovej situácii z hľadiska možností a zhodnotiť tak ich využívanie, resp. nevyužívanie zo strany jednotlivých účastníkov celého výchovno-vzdelávacieho procesu ako aj procesu socializácie a kultúrnej integrácie.

Následná etapa výskumu bola zameraná na selekciu výskumného súboru. V tejto fáze sme kontaktovali zástupcov inštitúcií, u ktorých sme predpokladali skúsenosti s deťmi a mládežou migrantov. Oslovili chceme aj mimovládne organizácie, ktoré poskytujú svoje služby rôznym skupinám a cez ne vyselektovať typické prípady (prípady reprezentatívneho charakteru).

Predstaviteľov týchto organizácií sme požiadali o vyplnenie on-line dotazníka, prostredníctvom ktorého sme zisťovali ich skúsenosti, postoje ako aj základné podmienky, možnosti a prípadné skúsenosti s voľnočasovými aktivitami za účasti mladých migrantov.

Skúsenosti respondentov – samotných mladých migrantov, ako aj profesionálov pracujúcich s deťmi a mládežou migrantov, sme mapovali prostredníctvom etnografického interview. Oslovili sme vybrané typické prípady mladistvých migrantov ako aj profesionálov z radov sociálnych pracovníkov, zástupcov samosprávy, štátnej správy, pracovníkov odborov ministerstva školstva, v ktorých gescii sú zariadenia ako aj metodické vedenie organizácií poskytujúcich voľnočasové aktivity.

Výskumný súbor tvorili :

  • Respondenti elektronického dotazníka:

Dotazník bol sprístupnený na webovom portáli eprieskum.sk po dobu 3 mesiacov, pričom sme ho propagovali cez rôzne kanály: sociálne siete, e-maily, či cez osobné kontakty s pracovníkmi neziskových organizácií alebo škôl.

Návratnosť dotazníka sa ukázala ako veľmi nízka – aj vzhľadom na kvantum nefunkčných e-mailových adries, ako aj špecifickosť témy, ktorá sa netýkala väčšiny oslovených škôl a centier voľného času. Získali sme okolo 20 individuálnych e-mailových odpovedí (hlavne zo základných a stredných škôl), ktorými nám riaditelia škôl alebo ich zástupcovia odpovedali, že sa s deťmi a mládežou migrantov v ich školách nestretávajú.

Napokon sa nám v rámci prieskumu podarilo zozbierať celkovo 67 odpovedí od profesionálnych pracovníkov a pracovníčok s mládežou.

  • Účastníci individuálnych rozhovorov – časť profesionáli:

Odborní pracovníci, ktorí sa pri výkone svojej funkcie stretávajú s deťmi, mladými ľuďmi, či celými rodinami, prípadne inými skupinami cudzincov. Pôsobili na jednej strane v štandardných – bežných inštitúciách – školách a školských kluboch, navštevovaných slovenskými deťmi ako aj školách a školských kluboch zameraných aj na výchovu a vzdelávanie detí cudzincov v celkovom počte 15 profesionálov.

  • Účastníci individuálnych rozhovorov – časť mladí migranti:

So zameraním na cieľovú skupinu cudzincov sme realizovali rozhovory s 20 respondentmi. Vzhľadom na skutočnosť, že možnosti i ponuka voľnočasových aktivít môže byť ovplyvnená vekom a s tým súvisiacou fázou osobného vývinu i socioekonomického statusu, snažili sme zahrnúť do výberového súboru respondentov rôznych vekových kategórií (13 – 18; 19 – 24; 25 – 30; rodičia maloletých detí).

Závery a hlavné zistenia výskumu

1.    Hlavné zistenia z analýzy štatistických údajov o deťoch a mládeži cudzincov na Slovensku

  • Problematika migrácie a imigrácie je v súčasnosti aj z hľadiska politík vnímaná ako veľmi aktuálna. Slovenská republika pristúpila v predošlých rokoch ku kreovaniu štátnych inštitúcií zodpovedných za riešenie tejto problematiky, a to najmä Migračného úradu MV SR.
  • V roku 2012 navštevovalo materské, základné a stredné školy na Slovensku celkovo 1985 detí, čo predstavuje medziročný nárast 8,8 % v porovnaní s predošlým rokom 2011.
  • Najväčší počet detí cudzincov navštevuje základné školy, roku 2012 to bolo 1103 žiakov. Z jednotlivých typov základných škôl navštevuje najviac detí cudzincov školy štátne (882 detí).
  • Najviac detí cudzincov, až 56% v roku 2012 navštevovalo Základné školy, pomerne vyrovnané je zastúpenie cudzincov na stredných školách (24%) a v materských školách 21%) v roku 2012.
  • Vysokoškolské štúdium je viac otvorené medzinárodnej účasti – účasti cudzincov, dokonca je podporované aj prostredníctvom akademických mobilít a najmä programu LLP ERASMUS. Vysokoškolské štúdium samo o sebe môže byť príčinou migrácie. Na Slovensku vzniká čím ďalej, tým viac študijných programov otvorených pre cudzincov.
  • Špecifickú skupinu cudzincov tvoria žiadatelia o azyl. V roku 2012 požiadalo o azyl na Slovensku 732 cudzincov, z tohto počtu bolo 46 maloletých (do 14 rokov) a 9 mladistvých (15 – 18 rokov).
  • Až 56% žiadateľov o azyl na Slovensku (412 zo 732) bolo mladších ako 25 rokov. Takéto zloženie populácie žiadateľov o azyl predstavuje mimoriadne nároky na zabezpečenie vzdelávania (od povinnej školskej dochádzky až p kvalifikačné a rekvalifikačné kurzy).

2.    Hlavné zistenia z dotazníkového prieskumu:

  • Najviac skúseností, resp. ochoty sa o ne podeliť o skúsenosti s mladými migrantmi preukázali učitelia/učiteľky (takmer 54 percent opýtaných)
  • Najpočetnejšie odpovede prišli z dvoch najväčších slovenských miest – z Bratislavy a z Košíc
  • V rámci voľnočasových alebo výchovno-vzdelávacích aktivít prevažnej väčšiny respondentov (až 80%) sú deti cudzincov zastúpené len okrajovo či výnimočne.
  • Miera pozitívneho vplyvu účasti detí cudzincov vo voľnočasových aktivitách na ich celkovú integráciu výrazne závisí od ich jazykových schopností a tiež od individuálnych pováh detí.
  • Najpozitívnejšie je vnímanie cudzincov v skupine je na stredných školách. Aj v prípade kategórie „ostatné inštitúcie“ (napr. športové kluby, školské kluby a mimovládne organizácie) prevláda neutrálne až pozitívne hodnotenie.
  • Približne 80% oslovených, ktorí majú skúsenosti s prácou s deťmi cudzincov uviedla, že sa nestretli so žiadnymi závažnými kultúrnymi odlišnosťami, ktoré by mali negatívny vplyv na priebeh aktivít.

3.    Hlavné závery z individuálnych rozhovorov (s pracovníkmi s mládežou):

  • Na viacerých školách, ktoré navštevujú deti cudzincov, sme sa stretli s názorom, že absentujú smernice, metodické usmernenia, pre vzdelávane detí cudzincov.
  • Najzávažnejším hendikepom u detí cudzincov pri vstupe do slovenskej školy je jazyková bariéra – neovládanie štátneho jazyka.
  • Jazyková bariéra existuje nielen u detí, ale aj u ich rodičov, čo následne predstavuje zhoršené predpoklady pre školskú úspešnosť ako aj efektívnu komunikáciu školy s rodinou.
  • Z hľadiska komunikácie má často negatívny efekt bariéra sociálneho kontaktu: Viacerí učitelia v našom výskume opisovali situácie detí cudzincov, ktorým dlho trvalo kým si našli v novom kolektíve kamarátov, kým sa osmelili zapojiť sa do aktivít ostatných spolužiakov.
  • Pravidelné voľnočasové aktivita najčastejšie a najefektívnejšie pomáhajú prekonať jazykové a sociálne bariéry, a tiež slúžia ako prevencia sociálno-patologických javov (napr. v utečeneckých táboroch)
  • Účasť na organizovaných voľnočasových aktivitách môže byť však limitovaná aj finančným možnosťami rodín, aj problémami zorientovať sa v ponuke voľnočasových aktivít.

4.    Hlavné závery z individuálnych rozhovorov (s mladými migrantmi):

  • Väčšina oslovených detí migrantov – respondentov navštevuje nejaké voľnočasové krúžky, venujú sa záujmových aktivitám.
  • Účasť na voľnočasových aktivitách podporuje nadväzovanie sociálnych kontaktov a prekonáva bariéru sociálnej izolácie, podporuje porozumenie kultúre a efektívne osvojenie si jazyka.
  • Mladí migranti, ktorí investujú energiu do toho, aby sa naučili jazyk, resp. čo najviac „zapadli“ do slovenskej spoločnosti sú spravidla spokojnejšími so svojim životom na Slovensku a tiež sa cítia Slovákmi lepšie prijímaní, ako tí, ktorí sú vo svojej integrácii pasívnejší.
  • Tolerancia a prispôsobivosť – z oboch strán (či už zo strany migrantov alebo väčšiny) sa ukázali byť ďalšou kľúčovou veličinou, ktorá determinuje primárne nastavenie vzájomných medzikultúrnych vzťahov.

5.    Celkové závery z výskumu:

  • Z celkového pohľadu na všetky časti výskumu sa dá konštatovať, že voľnočasové aktivity– či už vo forme organizovaných krúžkov alebo väčšinou v podobe neformálnych stretnutí s priateľmi a mladými ľuďmi s podobnými záujmami, sú pre nich najlepším spôsobom, ako sa zoznámiť s novými ľuďmi, s jazykom, a tiež kultúrnymi špecifikami a pravidlami krajiny.
  • Možnosti zmysluplného trávenia voľného času u mladých migrantov však často krát závisia od viacerých faktorov ako zo strany migrantov, tak aj zo strany väčšiny, ako napríklad:

–    Aktívny, tolerantný a priateľský prístup
–    Schopnosť prekonať jazykovú bariéru
–    Schopnosť prekonať kultúrne odlišnosti, resp. vedieť tolerovať odlišnosti medzi kultúrou migrantov a kultúrou prijímajúcej krajiny

Odporúčania z výskumu:

1.    Podpora účasti detí a mládeže migrantov na voľnočasových aktivitách a záujmovej činnosti rešpektovaním zásad jednoduchej dostupnosti, efektívnej komunikácie o ponuke, distribúciou vzdelávacích poukazov, kultúrne citlivým prístupom a „foreign friendly“ prístupom voľnočasových inštitúcií.

2.    Inkluzívne sprístupňovanie informácií o voľnočasových aktivitách – na vhodných miestach, vo vhodnej forme. Zvyšovanie informovanosti migrantov prostredníctvom aktívneho prístupu rôznych zariadení (CVČ, voľnočasové inštitúcie, neziskové organizácie, atď.) k promovaniu krúžkov a podujatí aj pre cieľovú skupinu detí a mládeže migrantov

3.    Flexibilita plánovania a organizovania krúžkových voľnočasových aktivít umožňujúca spontaneitu a rešpektovanie striedania krúžkov a záujmov.

4.    Orientácia na zážitok a sociálny kontakt. Menej dôrazu na výkon a výsledok, zameranie na prežitok a sociálne vzťahy. Podpora činností, ktoré sú založené na komunikácii a tiež kooperácii s ostatnými účastníkmi. Vytvárajú príležitosti pre nadviazanie kontaktov, podporujú začlenenie to skupiny a napomáhajú celkovej sociálnej a kultúrnej integrácii.

5.    Podpora jazykovej gramotnosti detí a mládeže migrantov. Revízia metodiky vyučovania slovenského jazyka pre cudzincov, podpora participácie na jazykových kurzoch pre deti aj dospelých (rodičov školopovinných detí), zatraktívnenie možnosti organizovania jazykovej prípravy pre cudzincov pre rôzne vzdelávacie subjekty.

6.    Pedagogická a osvetová práca s rodinou migrantov v zmysle podpory zapájania detí do výchovno-vzdelávacieho procesu a voľnočasových aktivít. Dôraz na význam vzdelávania pre dieťa z hľadiska jeho kultúrnej i spoločenskej integrácie.

7.    Kreovanie pozície „Asistent učiteľa pre prácu s deťmi migrantov“ so zameraním na kultúrnu mediáciu, uľahčovane adaptácie, pomoc pri školskej príprave, komunikácia s rodičmi.

8.    Osobný asistent dieťaťa cudzinca ako pomáhajúca profesia pre oblasť kultúrnej mediácie, oboznamovanie s inštitucionálnym a sociálnym prostredím, podpora zapojenia do voľnočasových a záujmových aktivít.

9.    Systémové metodická a administratívne usmernenia, štandardy, normy pre oblasť výchovy a vzdelávania migrantov. Vypracovanie štandardných postupov týkajúcich sa prijímania detí a mládeže cudzincov do výchovno-vzdelávacieho procesu, štandardy pre zaraďovanie do ročníkov, hodnotenia, uznávania stupňov vzdelania a uznávania dokladov.

10.     Kultúrne citlivý prístup – voľba kultúrne neutrálneho obsahu vzdelávania, náplne aktivít reflexia a revízia obsahu vzdelávania, umožnenie využívania alternatívnych prístupov vo vzdelávaní.

11.    Posilnenie interkultúrnych kompetencií pedagógov systematickým vzdelávaním oblasti interkultúrnej komunikácie, kultúrne citlivého prístupu a zdieľaním príkladov dobrej praxe.

12.    Podpora zlepšovania interkultúrnych vzťahov na Slovensku prostredníctvom osobných skúseností. Prácu s verejnou mienkou v zmysle eliminácie predsudkov a poskytovania príležitostí vzájomného formálneho i neformálneho stretávania sa predstaviteľov rôznych kultúr, národností a menšín pre vzájomné obohacovanie a rozširovanie obzorov, zvýšenia porozumenia a inkluzívneho postoja voči rôznorodým kultúram.

13.    Spolupráca so slovenskými médiami za účelom vytvorenia inkluzívnejšieho prostredia pre migrantov. Viac a cielenejšie využívať potenciál rôznych médií pre šírenie interkultúrneho povedomia, ako aj pre zvyšovanie interkultúrneho porozumenia v našej krajine – napríklad motiváciou Slovákov k vzdelávaniu sa v cudzích jazykoch.

Dostupnosť výskumných nástrojov: prístupné na vyžiadanie u autoriek výskumu
Dostupnosť dátového súboru: prístupné na vyžiadanie u autoriek výskumu
Záverečná správa z výskumu a ďalšia dokumentácia:  Záverečná správa
Spracovali: PaedDr. Milan Pukančík, PhD., Mgr. Tatiana Cárová, PhD.