Politika mládeže v Slovenskej republike si osvojuje a postupne uplatňuje moderné princípy európskej demokratickej politiky mládeže. K základným princípom politiky mládeže zaraďujeme partnerstvo generácií, solidaritu a sociálnu spravodlivosť, aktívne a participatívne občianstvo a zabezpečenie sociálnej a ekonomickej integrácie.

Základnými dokumentmi, ktoré upravujú mládežnícku politiku na miestnej úrovni sú Biela kniha o mládeži a Európska charta o participácii mladých ľudí na živote obcí a miest. V kontexte analýzy týchto dokumentov môžeme za základné piliere mládežníckej politiky na komunálnej úrovni považovať: 
- participáciu (účasť) mládeže a výchovu k aktívnemu občianstvu,
- dobrovoľníctvo ako prirodzenú formu angažovanosti mladých ľudí, prejav ich iniciatívy a solidarity,
- poskytovanie cielených informácií pre mládež a o mládeži,
- systematickú spoluprácu všetkých subjektov zaoberajúcich sa deťmi a mládežou.

Jednou z najväčších slabín práce s mládežou v SR a v nadväznosti na to aj mládežníckej politiky je nedostatok spolupráce. Mladí ľudia plnia rôzne úlohy, sú členmi rôznych skupín a chýba článok, ktorý by zjednocoval všetkých aktérov a vytváral priestor na výmenu informácií, diskusiu a spoločné aktivity. Túto úlohu by mali prevziať miestne a regionálne samosprávy. Vzhľadom na svoje kompetencie môžu zabezpečovať systematickú spoluprácu všetkých subjektov, ktoré pracujú s mládežou.

Európska charta o participácii mladých ľudí na živote obcí a regiónov uvádza, že účasť na živote obcí a miest poskytuje mladým ľudom možnosť, aby sa s nimi identifikovali ako občania. Účasť je predpoklad, aby mladí ľudia prejavili svoju vôľu žiť spoločne s ostatnými a stali sa aktérmi sociálnych zmien.

Mládežnícka politika ponúka na miestnej úrovni efektívny súbor foriem práce s mládežou na prekonanie protirečení, ktoré pôsobia v modernej obci, meste a regióne: na jednej strane anonymita a utiahnutie sa do seba, na strane druhej verejný život a vôľa "zmeniť veci". Prostriedkami na prekonanie týchto protirečení sú práve neformálne vzdelávanie, občianska participácia, informovanosť a dobrovoľníctvo.

Na základe zrealizovaného výskumu konštatujeme, že v koncepčnej aj realizačnej rovine mládežníckej politiky v uvedených oblastiach nachádzame výrazné regionálne i miestne rozdiely. Proces decentralizácie a presun kompetencií na samosprávy v oblasti práce s mládežou je v jednotlivých regiónoch a mestách v odlišnej fáze: buď neexistuje žiadna stratégia a priority v oblasti mládežníckej politiky alebo existujú premyslené koncepčné zámery a východiská, fungujúce partnerstvá jednotlivých aktérov mládežníckej politiky a aktivity reagujúce na potreby mládeže.

Komisie pre prácu s mládežou ako poradné orgány zastupiteľstiev, pracovníci a pracovníčky na úradoch poverení/poverené otázkami mládeže sa zatiaľ nechápu ako dôležitý aktér mládežníckej politiky na úrovni VÚC a miest. Aj keď komisie zaoberajúce sa otázkami mládeže na úrovni niektorých VÚC a miest fungujú, rovnako ako pracovníci/pracovníčky úradov v tejto oblasti, nešpecializujú sa výlučne na problematiku mládeže, ale majú kumulované funkcie a úlohy v spojení s problematikou školstva, športu a kultúry.

Aktéri začínajúcej spolupráce v oblasti mládežníckej politiky len hľadajú funkčné možnosti spolupráce, avšak aktívnejší v tejto oblasti sú zástupcovia a zástupkyne mládeže a organizácií pracujúcich s mládežou.

Z nami sledovaných oblastí sú v rovine koncepčnej, realizačnej i v rovine podpory najviac rozvíjané oblasti neformálneho vzdelávania a participácie. Najmenšia pozornosť je venovaná problematike dobrovoľníctva mladých ľudí. Oblasť informovania mladých ľudí je väčšinou implicitne zahrnutá v informovanosti verejnosti vo všeobecnosti.

Pozri ďalej: Identifikačný list výskumu DAVM 019