Peter Fudaly, Peter Lenčo

V našej práci sme sa snažili poskytnúť prierezový pohľad na chápanie neformálneho vzdelávania detí a mládeže s dôrazom na jeho uskutočňovateľov – pracovníkov s deťmi a mládežou. Zistili sme, že neexistuje zhoda pri definovaní neformálneho vzdelávania a informálneho učenia. Táto je spôsobená rozličným nazeraním na to, čo je formálne, neformálne a informálne, ako aj kultúrno-historickým kontextom danej krajiny. V pedagogickej praxi odporúčame zjednotiť používanú terminológiu a navrhujeme rozlišovať medzi pojmami neformálna výchova, neformálne vzdelávanie a neformálne učenie sa.

Zistili sme, že pôsobenie detských a mládežníckych organizácií je nedostatočne monitorované. Známe sú poväčšine iba aktivity tých organizácií, ktoré sa uchádzajú o štátnu podporu. Pritom existuje mnoho miestnych združení, ktoré odvádzajú kvalitnú prácu a angažujú sa v zaujímavých projektoch. Myslíme si, že výmena a propagácia dobrých skúseností v rámci sektora by prispela ku kvalitnejšej a rozmanitejšej práci všetkých poskytovateľov neformálneho vzdelávania a výchovy.

Pracovníci s deťmi a mládežou sú kľúčovými osobami pri poskytovaní neformálnej výchovy a vzdelávania. Nami uskutočnený výskum ukázal, že viac ako vedomosti sú pri práci pracovníka s deťmi a mládežou dôležitejšie osobnostné črty a charakterové vlastnosti. Preto je potrebné profesijnú prípravu zamerať viac prakticky. Na Slovensku taktiež neexistujú štandardy vedomostí a zručností pracovníkov s deťmi a mládežou, ktoré by boli sprievodcom pri tvorbe vzdelávacích programov na školách i v občianskych združeniach, ako aj pri ďalšom profesijnom raste. Odporúčame takéto štandardy vytvoriť. Veríme, že by viedli k celkovej profesionalizácii pracovníkov s deťmi a mládežou a v spojení s finančným ohodnotením u profesionálnych pracovníkov by boli vhodným motivačným nástrojom.

Dotazníkom, ktorý v októbri a novembri roku 2006 vyplnilo 110 dobrovoľných a profesionálnych pracovníkov s deťmi a mládežou z regionálneho územia celého Slovenska, autori zisťovali mieru ovládania zručností potrebných pre prácu s deťmi a mládežou. Na základe zistených skutočností autori odporúčajú vytvoriť minimálne štandardy pracovníka s deťmi a mládežou a v profesijnej príprave pracovníkov s deťmi a mládežou sa viac zamerať na témy interkultúrnosti, participácie, informácií pre mládež, poznatkov o aktuálnom výskume mládeže, tvorby a ovplyvňovania politiky mládeže, ako aj manažmentu práce, ľudí a projektov.

Pracovníci s deťmi a mládežou preukazovali nedostatočnú mieru ovládania zručností v oblastiach podpory participácie detí a mládeže na živote a riadení spoločnosti, reflektovanie vlastnej kultúry a života v multikultúrnej spoločnosti, orientácii sa v aktuálnych informáciách pre mládež, v riadení a hodnotení projektov i práce s deťmi a mládežou, nedostatočným reflektovaním aktuálnych poznatkov výskumu mládeže a snahou zapojiť sa do tvorby a uskutočňovania politiky mládeže. Tieto zručnosti neslúžia len profesionálnejšej práci s deťmi a mládežou, ale pomáhajú reflektovať širšie spoločensko-politické postavenie detí a mládeže. Navrhujeme preto, rozšíriť užšie, viac pedagogicky zamerané pôsobenie na deti a mládež a rozvíjať aj vyššie spomenuté zručnosti pracovníkov s deťmi a mládežou, oboznamovať ich s významom reflektovania jednotlivých tém a snažiť sa ich zaangažovať do tvorby a následnej implementácie politiky mládeže.

Pozri ďalej: PRIESKUM